Príliš mladý Elo Havetta, sľubný filmový tvorca, zomrel pred 40 rokmi

Bratislava 3. februára (TASR) - Filmový režisér, scenárista a fotograf Elo Havetta svoje originálne a poetické filmové videnie pretavil do legendárnych filmov Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné. V utorok 3. februára uplynie od úmrtia legendárneho filmového tvorcu, poznačeného politickým a spoločenským dianím po roku 1968, presne 40 rokov.


Stal sa legendou, ktorej sa príliš skoro zastavila životná aj tvorivá cesta. Odmietal násilie a krutosť sveta, videl realitu komplexnejšie s dôrazom na osudy jednoduchých ľudí.

Elo Havetta sa narodil 13. júna 1938 v dedinke Veľké Vozokany pri Nitre. Na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave vyštudoval fotografiu, ale relaxoval vždy pri kreslení a maľovaní. Neskôr spolupracoval aj na podobe vtedy známych časopisov ABC pionierov, Mladá tvorba i Slovenské pohľady. Fotografia však u neho dominovala a priviedla ho k myšlienkam na film.

Po roku 1956 sa Havetta zapájal do kultúrneho diania. Publikoval svoje experimentálne fotografie, zblížil sa so začínajúcimi spisovateľmi, výtvarníkmi, hudobníkmi a začal študovať na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU), ktorú však nedokončil.

V čase štúdia nakrútil Havetta viacero filmov – Mikulášsky občasník (nemé groteskné surrealistické filmy pre plesy FAMU s parafrázami na slávne filmové scény, 1961-1963), Gotická manéž pre jedného (1962), Svatá Jana (1963), Život na divoko (1964 - film sa nedochoval), 34 dnů absolutního klidu (1965), Předpověď: nula (1966). Boli síce tematicky dosť rôznorodé, no už vtedy v nich dominoval jeho záujem o intímny svet človeka a snaha rozbiť tradičnú rozprávačskú štruktúru.

Do Bratislavy sa vrátil ako režisér Slovenského filmu Koliba, veľa práce sa však preňho nenašlo. S Ivanom Balaďom pripravil televízny film Dáma (1967), kde získal skúsenosti zo spolupráce s profesionálnymi hercami.

Prvý celovečerný film Slávnosť v botanickej záhrade dokončil Elo Havetta v roku 1969.



Ďalší úspech mu priniesol film Ľalie poľné (1972), ktorý vznikol podľa knihy Vincenta Šikulu Nebýva na každom vŕšku hostinec. Elo Havetta v príbehu dvoch navrátilcov z prvej svetovej vojny vyzdvihol svoju základnú tému: uznanie práva ľudí na vlastný život. To ho spájalo aj so samotným Vincentom Šikulom, s ktorým si rozumel práve v základnom princípe odmietania ideologicky manipulovaného obrazu veľkých dejín. Po premiére však išiel film do trezoru. Vzápätí začal platiť zákaz aj pre jeho prvý film a odobrali mu už schválené nakrúcanie televízneho seriálu Adam Šangala. Jediné, čo Havetta mohol robiť, boli príspevky do televíznej Pionierskej lastovičky. Neskôr občas pribudol i magazín o kinematografii Ráčte vstúpiť.

Nádejný umelec zomrel 3. februára 1975 v Bratislave. Dožil sa 36 rokov. Napriek skorému odchodu z tohto sveta patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej kinematografie. Jeho dva celovečerné filmy patria k tomu najlepšiemu, čo v nej vzniklo.

Mladšie generácie mohli Havettovu tvorbu poznať až po uvoľnení napätia. V roku 2002 obnovili premiéru filmu Ľalie poľné, ktorý sa v roku 2002 stal súčasťou prehliadky Projekt 100 a premietal sa vo viac ako stovke kín v Čechách a na Slovensku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR