Rusi kritizujú šéfa NATO za rétoriku v štýle studenej vojny

KYJEV 10. apríla (WEBNOVINY) - Ruská vláda vo štvrtok zverejnila vyhlásenie, v ktorom opäť odsudzuje "zanietené napodobňovanie rétoriky z éry studenej vojny" zo strany generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena v súvislosti s krízou na Ukrajine.


Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Ministerstvo zahraničných vecí v Moskve šéfa 28-člennej aliancie obviňuje z jej premeny na "elitný klub" uplatňujúci v medzinárodnej politike "dvojité štandardy". Reaguje tak zrejme na Rasmussenov utorňajší prejav v Paríži, kde vyzval Rusko na stiahnutie desaťtisícov svojich vojakov, ktorí sú podľa NATO sústredení v oblasti pozdĺž hranici s Ukrajinou.

Aliancia tvrdí, že Moskva týmto spôsobom vyvíja nátlak na vládu v Kyjeve alebo sa dokonca pripravuje na možnú inváziu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to popiera a zdôrazňuje, že Rusko má právo presúvať sily na svojom území, ako to uzná za vhodné. Ministri zahraničných vecí NATO minulý týždeň rozhodli o zastavení všetkých druhov spolupráce medzi alianciou a Ruskom.

Turčynov sľubuje beztrestnosť aktivistom, ktorí sa vzdajú

Predseda ukrajinského parlamentu a dočasný prezident Oleksandr Turčynov sa vo štvrtok zaručil aktivistom okupujúcim úradné budovy na východe krajiny, že nebudú nijako potrestaní, ak dobrovoľne odovzdajú zbrane a priestory uvoľnia. Podľa portálu tlačovej agentúry Interfax-Ukrajina sa tak vyjadril na rannom zasadnutí parlamentu v Kyjeve, kde komentoval požiadavku proruskej Strany regiónov, aby poslanci hlasovali o amnestii pre aktivistov.

"Ak ľudia zložia svoje zbrane a uvoľnia úradné budovy, nebude treba prijímať zákon o amnestii. Zaručujeme, že nebudú nijako stíhaní ľudia, ktorí svoje zbrane odovzdajú a priestory opustia. A ja som pripravený vydať príslušný prezidentský dekrét," citovala Interfax-Ukrajina z vystúpenia Turčynova, ktorý podľa vlastných slov telefonoval s osobami okupujúcimi pobočku tajnej služby v Luhansku.

Obrazom: Proruskí aktivisti obsadili oficiálne budovy v Charkove, Donecku a Luhansku

Dodal, že okrem uvedenej záruky im ponúkol aj rozšírenie právomoci oblastných samospráv vrátane vytvárania vlastných "výkonných orgánov". Predmetom telefonátu bolo údajne taktiež vytvorenie "medzinárodnej komisie, ktorá by v spolupráci s (ukrajinskou) generálnou prokuratúrou preverila všetky udalosti spojené s usmrtením ukrajinských občanov počas pokojných protestov".

Dočasná ukrajinská vláda dala v stredu proruským aktivistom v Luhansku a Donecku 48-hodinové ultimátum na opustenie štátnych budov, ktoré obsadili cez víkend v súvislosti s požiadavkou na vypísanie referend o pripojení k Rusku, ako tomu bolo v marci na Kryme. Ukrajinské bezpečnostné sily medzitým úspešne zasiahli proti okupantom v Charkove, čo minister vnútra Arsen Avakov označil za "protiteroristickú operáciu". Separatisti v Donecku v pondelok vyhlásili vlastnú "ľudovú republiku" a referendum o nezávislosti chcú vypísať na 11. mája.

Rada Európy požaduje okamžitý odsun ruských vojsk z Krymu

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) zbavilo vo štvrtok Rusko do konca tohto roka jeho hlasovacích práv ako aj práva zúčastňovať sa na monitorovaní volieb vo svete. Za hlasovalo 92 členov zhromaždenia, proti bolo 74, 19 sa zdržalo. Organizácia takto reaguje na anexiu ukrajinského polostrova Krym.

Ruská delegácia na čele s Alexejom Puškovom zasadnutie PZRE bojkotovala a vzhľadom na pozastavenie hlasovacích práv sa rozhodla, že na ďalších diskusiách tohto orgánu sa nebude zúčastňovať. Konanie PZRE je podľa Puškova "fraška, ktorá môže vyvolať len odpor".

Zhromaždenie už na svojom stredajšom zasadnutí odhlasovalo dokument, v ktorom vyzvalo na bezodkladné stiahnutie ruských vojsk z Krymu po tom, ako Moskva odstúpila od zmlúv s Ukrajinou o prítomnosti ruskej čiernomorskej flotily.

Podľa portálu tlačovej agentúry Interfax-Ukrajina výzvu obsahuje dodatok k uzneseniu týkajúcemu sa Ukrajiny, ktorý navrhla ukrajinská delegácia v Rade. Výsledkom hlasovania bol pomer 140 ku 32 v prospech dodatku pri deviatich zdržaniach, uvádza Interfax-Ukrajina.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň informovalo, že prostredníctvom diplomatickej nóty Kyjev upozornilo na odstúpenie od bilaterálnych dohôd o prítomnosti ruskej čiernomorskej flotily na Kryme vzhľadom na skutočnosť, že územie už niekoľko týždňov považuje za súčasť Ruska.

Prezident Vladimir Putin predtým podpísal zákon, ktorým zmluvy z rokov 1997 a 2010 zrušil. Základňou ruskej čiernomorskej flotily je mesto Sevastopoľ, ktoré má v rámci Krymu osobitné postavenie. Stály výbor PZRE, v ktorom sú zastúpené aj Rusko a Ukrajina, ešte v marci odsúdil "narúšanie zvrchovanosti a územnej celistvosti" Ukrajiny zo strany Ruska. Podobná formulácia sa mala objaviť aj v uznesení z prebiehajúceho plenárneho zasadnutia, proti čomu zástupcovia Ruska protestovali.