Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

13. januára 2006

Sivý vlk je na slobode



Tureckého atentátnika Mehmeta Aliho Agcu, ktorý v máji 1981 v Ríme postrelil pápeža Jána Pavla II., včera prepustili na slobodu.



Zdieľať
Za prísnych bezpečnostných opatrení a obkolesený policajtmi opustil 48-ročný Agca v sprievode svojho právneho zástupcu brány väznice v policajnom aute. Okamžite ho previezli do armádneho odvodového centra na prehliadku zdravotnej spôsobilosti pre nástup na povinnú 15-mesačnú vojenskú službu. V roku 1979 totiž ako odporca vojenskej služby ušiel z armádneho väzenia. Agcovo oslobodenie pred prísne stráženou väznicou Kartal neďaleko Istanbulu očakávala asi stovka novinárov, ako aj jeho priaznivci z radov tureckých nacionalistov, rodinní príslušníci a priatelia, ktorí zasypali odchádzajúce vozidlo kvetmi.
Atentátnik strávil za mrežami v Taliansku a Turecku viac ako 25 rokov. Do Turecka ho deportovali po tom, ako mu taliansky prezident na pápežovu prosbu udelil milosť. V Turecku ho hneď uväznili za účasť na vražde ľavicového novinára Abdiho Ipekciho v roku 1979 a za ďalšie delikty. Hrozilo mu tiež doživotie, avšak trest mu na základe amnestie skrátili na desať rokov, z ktorých si však odsedel za dobré správanie asi štyri a pol roka. Turecký minister spravodlivosti Cemil Cicek včera vyhlásil, že chce prepustenie atentátnika prehodnotiť a presvedčiť sa, že „nedošlo k žiadnym omylom“. Jeho oslobodenie neznamená, že nemôže byť znovu uväznený na základe tých istých obvinení, uviedol Cicek a pripomenul, že v Turecku k takýmto prípadom došlo už niekoľkokrát.
Bývalý rímsky štátny zástupca Ilario Martella, ktorý po atentáte viedol prvé vyšetrovanie, v rozhovore pre denník La Repubblica vyjadril obavy, „že Agca by mohol opäť zamiešať karty, aby si zabezpečil určité výhody“. Martellovo vyšetrovanie sa o.i. orientovalo na skupinu Turkov, ktorí boli - rovnako ako Agca - členmi zakázanej pravicovo-extrémistickej tureckej skupiny Siví vlci. A bol to Martella, ktorý obvinil zo spoluúčasti na atentáte bulharskú tajnú službu. Podľa neho existuje tiež úzke spojenie medzi atentátom a únosom 15-ročnej Emanuely Orlandiovej, dcéry jedného zo zamestnancov Vatikánu, ktorá zmizla bez stopy 22. júna 1983. Jedna z teórií tvrdila, že ju uniesli práve Siví vlci, aby dosiahli Agcovo prepustenie. O osude dievčaťa sa talianske úrady nedozvedeli nič konkrétne do dnešných dní.

Agca s výtlačkom magazínu Time, ktorý informoval o jeho stretnutí s pápežom Jánom Pavlom II. Proti jeho oslobodeniu protestovali ľavicoví aktivisti.      Foto TASR/AP a SITA/AP

(apl, TASR, Spiegel)


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Poľská vojna maršálkov
<< predchádzajúci článok
Gigantická vzducholoď