Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

07. januára 2013

Slovensko nezakázalo kazetovú muníciu, je medzi poslednými



Slovensko ako jedna z posledných krajín Európskej únie (EÚ) stále nepodpísalo Dohovor o kazetovej munícii, túto nebezpečnú muníciu naďalej vyrába a obchoduje s ňou, upozorňuje poslanec za KDH ...



Zdieľať
kazetova municia BRATISLAVA 7. januára (WEBNOVINY) - Slovensko ako jedna z posledných krajín Európskej únie (EÚ) stále nepodpísalo Dohovor o kazetovej munícii, túto nebezpečnú muníciu naďalej vyrába a obchoduje s ňou, upozorňuje poslanec za KDH Jozef Mikloško.


S otázkami sa preto obrátil na šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka. V interpelácii sa ho pýta, či je ministerstvo zahraničia stotožnené s tým, že naďalej obchodujeme s muníciou, ktoré je vo väčšine štátov sveta zakázaná pre jej extrémne dopady na civilné obyvateľstvo.

"Kazetová alebo kontajnerová munícia je väčšia bomba, ktorá obsahuje niekoľko desiatok až stoviek malých trieštivých granátov. Pre ich oneskorený výbuch a široký rozptyl pri zásahu nerozlišujú vojenské ciele od civilných, takže dopad na civilné obyvateľstvo môže byť katastrofálny, čoho dôkazom je aj ich použitie dňa 26. novembra 2012 v Sýrii," píše poslanec ministrovi.


Dohodu podpísalo desať krajín

Dohovor o kazetovej munícii, ktorým sa zakazuje používanie, výroba a zhromažďovanie kazetovej munície, v decembri 2008 v nórskom Osle podpísali zástupcovia desiatok krajín sveta. Podľa Mikloška Dohovor doteraz podpísalo 111 krajín a ratifikovalo ho 77 krajín.

Z toho ich podpísalo 22 členských štátov EÚ a 15 štátov ho aj ratifikovalo. Európsky parlament navyše vo svojom uznesení z novembra 2011 naliehavo vyzval najmä štáty EÚ, aby Dohovor urýchlene prijali.

Lajčák v odpovedi Mikloškovi vysvetľuje, že hoci sme Dohovor dosiaľ nepodpísali, jedným z dopadov jeho uplatňovania vo svete je aj to, že našu kazetovú muníciu nie je komu predávať.

"Dôsledkom je skutočnosť, že slovenský výrobca kazetovej munície ZVS a.s. Dubnica nad Váhom utlmil výrobu a Slovensko kazetovú muníciu za posledné roky nevyviezlo," odpovedá minister zahraničia.

V rámci národného procesu prípravy na pristúpenie k Dohovoru a z toho vyplývajúcich záväzkov je však podľa Lajčáka potrebné zohľadniť aj obranné a ekonomicko-obchodné aspekty.


Likvidáciu munície rieši ministerstvo

"Ozbrojené sily Slovenskej republiky majú vo výzbroji kazetovú muníciu, ktorú bude potrebné zlikvidovať. Otázku likvidácie rieši Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, pričom ide o technicky a finančne náročný proces," tvrdí Lajčák. Šéf našej diplomacie však verí, že v dohľadnom čase sa podarí nájsť taký spôsob riešenia, ktorý umožní skoré pristúpenie Slovenska k Dohovoru.

Kazetová munícia, niekedy označovaná ako kontajnerová, je druh munície, ktorý obsahuje niekoľko desiatok až stoviek malých bômb. Táto munícia sa používa na zasiahnutie viacerých cieľov naraz, na pomerne malé územie tak často dopadne až niekoľko desiatok tisíc kusov.

Pre ich široký rozptyl pri zásahu nie je možné rozlíšiť vojenské ciele od civilných, takže ich dopad na civilné obyvateľstvo býva katastrofálny, najmä ak sú použité v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti.

Mnohé z rozptýlených bômb nevybuchnú a stávajú sa z nich míny, ktoré mrzačia a zabíjajú ľudí ešte roky po skončení konfliktu. V priemere jedna štvrtina civilných obetí kazetovej munície sú deti. Kazetové bomby prvýkrát použili nemecké a ruské vojská počas druhej svetovej vojny. Odvtedy boli použité vo viac ako tridsiatich krajinách sveta, napr. v Afganistane, Gruzínsku, Iraku, Kambodži, Laose, Vietname, Srí Lanke a bývalej Juhoslávii.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Úverov na bývanie v novembri pribudlo, lákali nehnuteľnosti
<< predchádzajúci článok
Česká produkcia oslabila, november neprial výrobe plastov