Smer znovu hrá vabank
Smeráci nemilosrdne kritizujú koaličné aj opozičné strany. Zaberie táto politika na voličov?
„Smer dnes hrá viac na volebný výsledok a menej na to, ako sa bude rokovať o zostavení koalície,“ hodnotí sociológ Pavel Haulík posledné verejné vystúpenia najsilnejšej opozičnej strany. Z veľkých parlamentných strán sa žiadna pre takúto všestrannú kritiku nerozhodla - jednoducho preto, aby tým neodrádzala perspektívnych koaličných partnerov!
„Ľudia sa musia rozhodnúť vo voľbách. Či chcú nejaký zlepenec, tri či štyri strany, ktoré sa na ničom nedohodnú a tá politika bude o ničom, alebo či bude mať Smer dominantné postavenie vo vláde,“ neskrýva svoj zámer Robert Fico. Už vo voľbách v roku 2002 však Smer bojoval jednoznačne za získanie funkcie premiéra a napokon sa nedostal ani do vlády... Podľa Haulíka sa ficovci spoliehajú na to, že dobrý volebný výsledok im zaručí pozíciu, z ktorej budú oni rozhodovať, koho do vlády priberú.
Proti Smeru stojí trojica pravicových strán SDKÚ-KDH-SMK. „Všimnite si, že spolu majú približne rovnaké preferencie ako Smer,“ upozorňuje sociológ. Na našu naivnú otázku, že ak by o zložení vlády rozhodovali programy strán, ľavicový Smer by nemal šancu, sa Haulík len pousmeje. „Ak výsledok volieb bude taký, že neumožní vznik čisto ľavicovej alebo pravicovej vlády, čo je dosť pravdepodobné, tak sa budú hľadať kompromisy. Hovoriť, že so Smerom by nešli tí alebo oní, keď dnes idú s nezávislými poslancami...,“ hádže rukou Haulík.
Aj podľa sociologičky Oľgy Gyarfášovej vznikajú na Slovensku stranícke spojenectvá v prvom rade pragmaticky, programové otázky sú až na druhom mieste.
„Ľudia sa musia rozhodnúť vo voľbách. Či chcú nejaký zlepenec, tri či štyri strany, ktoré sa na ničom nedohodnú a tá politika bude o ničom, alebo či bude mať Smer dominantné postavenie vo vláde,“ neskrýva svoj zámer Robert Fico. Už vo voľbách v roku 2002 však Smer bojoval jednoznačne za získanie funkcie premiéra a napokon sa nedostal ani do vlády... Podľa Haulíka sa ficovci spoliehajú na to, že dobrý volebný výsledok im zaručí pozíciu, z ktorej budú oni rozhodovať, koho do vlády priberú.
Proti Smeru stojí trojica pravicových strán SDKÚ-KDH-SMK. „Všimnite si, že spolu majú približne rovnaké preferencie ako Smer,“ upozorňuje sociológ. Na našu naivnú otázku, že ak by o zložení vlády rozhodovali programy strán, ľavicový Smer by nemal šancu, sa Haulík len pousmeje. „Ak výsledok volieb bude taký, že neumožní vznik čisto ľavicovej alebo pravicovej vlády, čo je dosť pravdepodobné, tak sa budú hľadať kompromisy. Hovoriť, že so Smerom by nešli tí alebo oní, keď dnes idú s nezávislými poslancami...,“ hádže rukou Haulík.
(df, alg)
Prečítajte si tiež
- Smrť blízkeho zostáva v rodinách tabu. Až tretina Slovákov o nej nedokáže hovoriť
- Poľský prezident otočil lietadlo uprostred letu, spor o ústavný súd vyvolal chaos
- Slovensko má len niekoľko zvieracích cintorínov. Ako sa dá rozlúčiť so zosnulým miláčikom?
- Lavrov podľa Kallasovej šíri klamstvá a Rusko nie je ochotné rokovať o mieri
- Komunálne voľby priniesli tesné súboje. V šiestich obciach si starostu musia voliči vybrať znova