Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

03. novembra 2009

Software inžinier z Google USA na Slovensku!



Fascinujúci človek, pre ktorého je jeho práca skutočnou vášňou a zábavou. Za sebou má dve univerzity a množstvo náročných projektov. Momentálne je jeho zamestnávateľom top firma globálne: GOOGLE.



Zdieľať
V IT fachu bol už v čase dot-com éry. Prinášame rozhovor s key speakrom konferencie Daily Web 2009 (11.11.2009, hotel Falkensteiner, Bratislava)  - Miskom Heverym, v ktorom nám prezradí jeho najnovšie projekty,  kariérny a osobný príbeh.


 

Ako si spomínate na emigráciu? Aké to pre Vás bolo začať novú školu v úplne inej krajine?

Emigrácia nie je v skutočnosti taká vzrušujúca, ako si ľudia myslia. Moji rodičia išli navštíviť sestru môjho otca, ktorá žila v štátoch už niekoľko rokov. Zapáčilo sa im tam tak veľmi, že si na budúci rok jednoducho zakúpili cez ČSA na letisko JFK letenky, a to bolo celé. Keď to komukoľvek rozprávam, tak nikto nechce veriť, že komunistický režim nechal nastúpiť do lietadla celú rodinu naraz. Po príchode do USA sme zažiadali o emigračný štatút. Na začiatku sme si mysleli, že po Nežnej revolúcii, ktorá zrušila náš emigračný štatút, sa vrátime späť, ale nakoniec sme sa rozhodli aj tak zostať. Toto rozhodnutie zapríčinilo malý problém, keďže sme tým pádom boli v USA nelegálne. Zapojili sme sa preto do lotérie zelených kariet, ktorú sa nám podarilo vyhrať, a tak sme začali.

Škola bola zaujímavá. Najprv som nič nerozumel, ale boli tolerantní. Šli na mňa zľahka a veľa mi v škole odpustili. Ale je taktiež úžasné, ako rýchlo sa dieťa učí nový jazyk. V septembri, prvý deň v škole som bol úplne stratený. V decembri som bol už schopný ako tak sledovať hodinu, ale stále som mal ťažkosti sa vyjadriť. Na konci školského roku v máji, som už aj to zvládal. Ešte aj dnes mám slabý prízvuk vzhľadom na to, že vo veku 13 rokov som bol už príliš starý naučiť sa cudzí jazyk bezchybne.

Prečo ste sa rozhodli študovať počítačové inžinierstvo?

Moji rodičia boli lekári, avšak môjho otca vždy zaujímala elektronika. Takže keď prišli počítače, môj otec si musel hneď jeden zaobstarať. Náš prvý počítač bol Sinclair ZX Spectrum+. Myslím, že sme ho kúpili v 84-tom. Veľmi ma to zaujímalo a tak som sa s otcovou pomocou naučil BASIC, Pascal a Assembler. Zúčastnil som sa niekoľkých súťaží ako mladý programátor. Raz som bol dokonca diskvalifikovaný, pretože porotcovia nechceli veriť, že to, čo som vytvoril, bolo naozaj moje. A to bol najväčší kompliment, aký mi mohli dať (smiech). V nasledujúcich rokoch, tak ako sa počítače zlepšovali, som sa naučil aj ďalšie jazyky. Takže bolo pre mňa dosť jasné, akú školu si vyberiem. Svoj titul som získal na počítačovom inžinierstve vysokej školy Rochester Institute of Technology v 99-tom. Škola mi potom chýbala tak veľmi, že som sa tam vrátil a urobil si MBA na Santa Clara University v roku 2005.

Povedzte nám viac o svojom živote, keď ste ešte študovali na univerzite...spomínate si na nejaké výnimočné udalosti, úspechy, prehry atď.?

Nikdy mi veľmi nešlo robenie si poznámok. Ale keď som začal vysokú školu, povedal som si, že si budem robiť poznámky ako ostatní študenti. Ale zvyk je železná košeľa. Zaznamenávanie mi vydržalo asi jeden mesiac. Najprv som si prestal robiť poznámky, potom som prestal nosiť zošit. Potom som si uvedomil, že už ani nečítam učebnice, tak som ich prestal kupovať. Na konci mojich štúdií som už na hodiny chodil bez učebníc, zošitov a písacích pomôcok. Často som bol prekvapený, keď  profesor rozdal test a ja som si musel rýchlo požičať ceruzku od mojich kamarátov (smiech).  Ale vždy som si svoje povinnosti splnil. A ukázalo sa, že robenie poznámok a kupovanie kníh nie je nutné, keďže som skončil s vyznamenaním.

Môj posledný rok som sa rozhodol trochu okoreniť, a tak som presvedčil vedenie, aby ma nechali namiesto jedného voliteľného predmetu navrhnúť procesor. Vedenie súhlasilo, a tak som s troma ďalšími kamarátmi navrhol jednoduchý „microcontroller“ v VHDL.  Keď prišli neskôr na rad pracovné interview vo firmách, stačilo vybrať detaily návrhu a pracovné interview sa zrazu príjemne uberalo iným smerom.

Ďalšia vec, ktorú si pamätám je, že sme sa v poslednom ročníku s mojim kamarátom Andrem rozhodli postaviť samovyrovnávacie prevrátené kyvadlo (self balancing inverted pendulum). Náš supervízor vtedy zahlásil: „Múdrejší ľudia sa o to pokúšali v minulosti a zlyhali. Myslím, že by ste si mali vybrať niečo iné.“ A to boli slová, ktoré nemali byť vyslovené. Však ja vám ukážem! Všetko som robil s extra dávkou nadšenia, aby som dokázal, že sa supervízor mýlil. O pár týždňov neskôr to fungovalo dokonale. Myslím, že sme naštartovali módu, pretože ďalší rok tri rôzne skupiny začali ten istý projekt. Ale pokiaľ viem, tak my s Andrem sme boli jediní, čo to kedy spojazdnili.

Keď sme sa presťahovali do USA, pamätám si, že som čítal o Silicon Valley ako o rodisku počítačového priemyslu. Spomínam si, ako som si hovoril, že by bolo zaujímavé to miesto jedného dňa navštíviť, aj keď len na krátko. Vtedy som si myslel, že je to nedosiahnuteľný cieľ. Príde mi to všetko teraz úsmevné, keďže tu teraz nie len bývam, ale som súčasťou Silicon Valley a všetkého čo k tomu patrí.

Vaše prvé zamestnanie: aké hlavné vedomosti ste tam získali? Zmenili by ste niečo, keby ste to všetko mohli spraviť odznova?

Moje prvé zamestnanie bola pozícia konzultanta v poradenskej firme. Premiestňovali ma po celých Spojených štátoch a tak mi umožnili veľa vidieť. Bol to vzrušujúci spôsob ako spoznať krajinu zadarmo. Avšak  najlepšia na tom bola práca stále pre iného klienta. Bolo to úžasné a každý deň mi to niečo nové dalo. Nie som si istý, či by som niečo zmenil. Veľa som sa ako konzultant naučil.

Odišiel som z tohto miesta, pretože som chcel skúsiť šťastie s vlastnou firmou. Založiť novú firmu je vzrušujúca vec a v časoch éry dot-com to aj všetci robili a tak brali. Pridal som sa do spoločnosti s názvom SiliconX, ktorá sa nakoniec nikam neprepracovala, ale získal som tam množstvo úžasných kamarátov a veľa som sa naučil o rozbiehaní podnikania.
Keď som sa po prvýkrát dostal do Silicon Valley, bolo to už na konci dot-com boomu a tak som mal možnosť vidieť z danej éry aspoň trochu. Bolo to naozaj niečo úplne iné, dovtedy a odvtedy nezažité. Firmy naberali ľudí šialeným tempom a zdalo sa, že koniec dobrých časov je v nedohľadne. Keď ste prišli do baru, počuli ste všade naokolo ľudí rozprávať o ich najnovšej myšlienke a ako to zmení svet. Nebol problém získať peniaze na nový podnik a ľudia sa išli pretrhnúť v tom, aby mohli pre vás pracovať. Tieto časy netrvali dlho a čoskoro na to, ako som sa presťahoval do Californie, sa dot-com boom zmenil na dot-com bankrot a USA prešlo do recesie. Ale nadšenie ľudí pretrvalo. Jednu vec, čo som si všimol bolo, že nikto nebol zatrpknutý a každý sa len oprášil, šiel ďalej a skúsil to znovu s inou myšlienkou. Tento pozitívny prístup je to, čo pociťujem, že chýba na mnohých miestach, keď cestujem mimo Silicon Valley.

Aké tipy/triky/faktory úspechu by ste poradili na rozbehnutie kariéry vo vašom fachu?

  • Ignorujte všetkých čo hovoria „nie“. Dokážte, že sa mýlia – ukážte im, ako to skutočne môže byť. Je jednoduché povedať, že niečo nie je možné. Ale je dosť ťažké popasovať sa s problémami a prísť na riešenie.
  • Naučte sa čo najviac. Dáva vám to nový, iný pohľad na vec. Tento rozhľadený pohľad je to, čo sa nedá len tak kúpiť v tomto rýchlo sa meniacom svete. A táto komplexná perspektíva a skúsený uhol pohľadu je aj to, čo vám pri tvorení nových projektov a vecí ušetrí kopu času.
  • Neexistuje nič také ako prehra, iba fáza, keď ste ešte nedobehli do cieľa.  
  • Neustále premýšľaj o veciach a pouč sa z vlastných chýb a chýb ostatných
  • Nájdi si dobrého mentora
Spomíname chyby: z ktorých vlastných chýb a chýb ostatných ste sa najviac naučili?

Pri robení chýb som prišiel na toto: nepredpokladaj, že ostatní vedia viac než ty. Všetci sme v neoznačenom teritóriu a je jednoduché myslieť si, že ostatní vedia viac než my. Pravdou však je, že všetci sme do veľkej miery obmedzení v našich znalostiach a schopnostiach a sme hodení do situácií, na ktoré nie sme pripravení. To platí ako o nás, tak aj o ostatných. Takže sme na tom v podstate všetci rovnako. A preto treba síce počúvať aj ostatných a ich názory, ale najmä seba.

Je pravda čo sa hovorí o Silicon Valley, že to je krvilačné, konkurenčné a súťaživé prostredie a iba najvytrvalejší a najdravší tam vydržia?

Je pravda, že SV je veľmi súťaživé, ale v dobrej kamarátskej rovine. Vždy sa divím, kde ľudia chodia na ten nápad, že sme krvilační. Ľudia sú tu dosť nápomocní a priateľskí, a vlastne si myslím, že je to najpriateľskejšie mesto, v akom som kedy bol. Ľudia sú tu veľmi motivovaní robiť nové veci a často pracujú veľmi tvrdo. Ale vždy tu nájdete motiváciu a túžbu vytvárať nové veci a byť prvým, čo inovuje. Spoločnosti a ľudia vrámci SV spolupracujú na ceste k inovácii, čo sa len ťažko dá nazvať krvilačným správaním. Je to úžasné miesto pre život, ak vás zaujíma software. Ľudia tu veria princípu „všetko sa dá keď sa chce“ ktorý umožňuje vytvoriť aj nemožné veci. Konkurenciu nájdete najmä na podnikovej úrovni, a tá poháňa spoločnosti robiť nové a inovatívne veci. Ale v súkromí sú ľudia veľmi ochotní pomôcť. Výsledkom toho je, že firmy ponúkajú rôzne benefity, aby práve k sebe prilákali najväčšie talenty a aj preto je SV perfektné miesto pre software inžiniera. Vždy, keď ma príde niekto navštíviť a ja mu ukazujem náš Googlovský areál, a človek vidí, ako zamestnanci hrajú volejbal a opaľujú sa, tak sa ma často pýtajú, ako to tu vôbec môže fungovať, či sa tu vôbec niečo urobí. Tu proste skutočne funguje to, že práca a hra je jedno a to isté. Väčšina ľudí skutočne miluje, čo robí a robí to, čo miluje. A preto sa neštítia pracovať tvrdo a popri tom sa však aj poriadne zabaviť.

Čo milujete a na druhej strane nemáte rád na Kalifornii?

Kaliforniu sa dá iba milovať. Ľudia sú tu úžasní a priateľskí. Počasie je fantastické celý rok. Oplýva prírodnými divmi. Práca v Silicon Valley je tiež úžasná, keďže ste obklopený najlepšími ľuďmi na svete a môžete sa stále niečo nové naučiť. Ľudia majú veľmi proaktívny prístup a všetko sa zdá možné. Konkurencia je intenzívna a inšpirujúca. Je to niečo magické, keď ste obkolesený špičkovou technológiou. Sú tu trendy, ktoré vidíte ako prvý, ako napríklad vzostup Apple počítača a popularitu iPod a iPhone. Je to zaujímavé vidieť to najprv tu a potom nás nasleduje zvyšok krajiny. A po krajine zvyšok sveta. Mám rád okolie a dá sa tu robiť veľa vecí. Môžem byť na pláži a vidieť sneh, všetko v jednom dni. Ľudia z rôznych krajín si spravili zo Silicon Valley svoj domov a tak sa vám tu predstavujú rôzne kultúry,  pri čom si uvedomíte ako sme si podobní, v našich želaniach, túžbach a v tom, čo nás robí šťastnými.

Ako vyzerá váš deň - od momentu keď vstanete až do momentu, keď večer idete spať?

Vstávam okolo 7.00 hod ráno. Ak je slnečný deň, snažím sa ísť do práce na bicykli (čo je okolo 25 km), ináč idem do práce autom aj s manželkou, keďže pracujeme pri sebe. Raňajky mám v Google a snažím sa, aby boli zdravé. Náplňou môjho dňa je pomáhať ostatným s kódom a mávam prednášky o najlepších postupoch (best practices) v rámci firmy a mimo nej. Často navštevujem Google pobočky po celom svete, kde sa snažím podeliť o skúsenosti s najlepšími postupmi. Potom mám obed v Google, na ktorom rozoberáme ako zmeniť svet na lepší, postupne, krok za krokom. Veľká časť mojej práce a vášne je založená na zlepšovaní kvality kódu, vylepšovaní kvality písania softwéru – nie len v Google ale vôbec na svete. Robím to aj prostredníctvom svojho blogu, a cez Open Source komunitu, čo je spôsob, ako pomáham IT komunite a spoločnosti. Domov ideme väčšinou okolo 17.00 večer. Doma pomáham manželke v záhrade. Dúfame, že sa nám tento rok podarí vypestovať pekné Heirloom paradajky. Keď nie sme vonku, tak ideme na večeru k priateľom. Máme tu slovenskú a českú komunitu a väčšinou sa stretávame jedenkrát mesačne v San Franciscu v Cafe Prague, kde sa vždy ťažko rozhodujem medzi gulášom a vepřo-knedlo-zelo.

Predstavte nám v skratke vaše hlavné zamestnania, čo bolo vašou náplňou práce?
  • Intel, rok 1996: internship, práca na validácii 440LX sady chipov. Bolo to vo Folsom, Kalifornia a tu som sa aj do Kalifornie a jej krásnej scenérie zamiloval. Sľúbil som si, že keď skončím školu, tak sa sem presťahujem. Vtedy som ešte netušil, že skončím v Silicon Valley.
  • Xerox, rok 1998: software na kontrolu robota, ktorý robil detailné obrázky pre validáciu kvality výtlačku. Bola to zábavná práca, kde som sa veľa naučil, ale bolo to aj miesto kontrastov. Xerox je staromódna spoločnosť a veľmi rozdielna v porovnaní s Intel, ktoré je typickejšie pre Silicon Valley.
  • Questra, rok 2000: poradenstvo pre rôznych klientov v oblasti web aplikácií. Ideálny spôsob ako vidieť svet za firemné peniaze.
  • SiliconX, rok 2001: Moje dobrodružstvo v začínajúcej firme.
  • Sun Microsystems, rok 2001: Trhová aplikácia Netbeans. Sun bol zaujímavý, pretože bol spojením nového a starého spôsobu fungovania firmy.
  • Adobe, rok 2003: Výskum & Rozvoj (R&D) nových produktov. Úžasné miesto a veľa zábavy. Cítil som sa ako súčasť väčšej Adobe rodiny.
  • Google, rok 2005: Software inžinierstvo. Best Practices Coach. Absolútne najlepšia firma, pre ktorú som kedy pracoval. Nie len že tam je zábava, ale mám pocit, že Google má skutočný záujem zlepšiť svet.
Vaše posledné 4 roky v Google: čo sa vám na firme páči a nepáči...a na čom práve pracujete?
 
Milujem tú spoločnosť a to, ako veľa slobody dáva svojím vývojárom. Naozaj cítite, že sa spoločnosť o svojich zamestnancov stará. Koncentrácia šikovných ľudí je ako nikde inde na svete. Vyzerá, že je vedená správnym spôsobom. Ľudia sú motivovaní správnym spôsobom a férovo odmeňovaní za ich prácu, je to skutočne jedinečné miesto.
Moja práca je zaujímavá, pretože mám možnosť pomáhať ľuďom, a to nie iba v Google, ale aj mimo prostredníctvom svojich prednášok. V súčasnosti pomáham mnohým tímom, s ktorými zdieľam svoje poznatky o kóde a best practices. Taktiež pracujem na open source projekte pre JavaScript testovanie ako aj na budovaní interných nástrojov pre Google. Takže som vyťažený. 
 
V rámci vašej pozície veľa cestujete. Ako by ste opísali kultúrne rozdiely v IT sektore, ktoré vnímate z vašej profesionálnej perspektívy?
 
Rozdiely? Myslím si, že ľudia sú si viac podobní než si myslia. Svet sa zmenšuje. Stále ma prekvapuje, že všade nachádzam veľmi kvalitných ľudí.  Nedávno som mal prednášku v Prahe na Karlovej Univerzite fakulte matematiky a fyziky a bol som milo prekvapený kvalitou otázok, ktoré som dostal.  Keď sa ohliadnem za tým aké bolo Česko-Slovensko pred 20 rokmi a porovnám ho s tým, aké je teraz, som v úžase. Ani v tých najdivokejších snoch by som si nemyslel, že sa stane prvotriednym miestom pre software a mnoho iných vecí. Univerzity, ktoré máme, sú jedny z najlepších vo svete a je to vidno na kvalite ich absolventov. Ale keď napríklad cestuvávam do Indie, je to trochu iné. Čo ma fascinuje konkrétne tam, je rýchlosť výstavby nových budov a infraštruktúry. Vyzerá to, že sa tam stavia 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Je to úžasné pozorovať.
Ďakujeme vám za veľmi zaujímavý a pútavý rozhovor. Veľa šťastia do budúcnosti!!
 
Viac o programe konferencie na dailyweb.sk

Zdroj: Kariéra bez hraníc


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Lisabonská zmluva nie je v rozpore s Ústavou ČR, rozhodol súd
<< predchádzajúci článok
Ústavný súd ČR bude rozhodovať o Lisabonskej zmluve