Strata zamestnania je najčastejším dôvodom vzniku dlhov

BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) - Ľudia sa najčastejšie dostávajú do finančných problémov vinou nezamestnanosti či straty zamestnania. V prieskume sa k tejto možnosti priklonilo 46 % respondentov. Druhým najčastejším dôvodom s podielom 37 % je rozhadzovačnosť, nasledoval hazard a závislosti.


V neposlednom rade pre 27 % respondentov je problémom aj nedostatočné finančné vzdelanie a 24 % ľudí uviedlo zlú ekonomickú situáciu Slovenska. Vyplynulo to z výskumu agentúry Focus, ktorý vykonala pre spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika.

Najčastejšie východisko

Ľudia sa najčastejšie snažia nájsť východisko zo zložitej finančnej situácie znížením domácich výdavkov, takto sa vyjadrilo 66 % respondentov. Novú prácu by si hľadalo 60 % ľudí, od príbuzných či priateľov by si požičalo 45 % opýtaných, od banky by si požičalo 20 %. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že riešením by bolo aj presťahovanie sa do lacnejšieho bytu, čo uviedlo 20 % ľudí. Svoje cennosti by predalo 18 % opýtaných.

"Účinnou prevenciou pred finančnými problémami je zodpovedné správanie a schopnosť odolať najrôznejším lákadlám a nástrahám, ktoré vedú k vzniku dlhov," uviedla PR a marketingová špecialistka spoločnosti Kruk Veronika Kuřinová. No ak sa už ľudia dostanú do dlhov, je podľa nej dôležité najprv zhodnotiť situáciu, teda o aký veľký dlh ide a do kedy ho treba uhradiť.

Obmedzenie finanicií

Následne treba kontaktovať veriteľa a dohodnúť s ním spôsob úhrady dlhu. "Pre získanie finančných prostriedkov na ich úhradu by sme mali obmedziť vynakladanie financií na akékoľvek zbytočné výdavky a hľadať zdroje dodatočných príjmov, napríklad druhé zamestnanie alebo predaj nepoužívaných vecí v domácnosti," dodala Kuřinová.

Agentúra Focus uskutočnila prieskum kvótovým výberom. Vzorku tvorilo niečo vyše tisíc respondentov. Dáta agentúra zbierala v októbri 2013, a to formou dotazníku. Išlo o osobné rozhovory anketárov s respondentmi. Veľkosť výberovej vzorky umožnilo agentúre zovšeobecniť základné výsledky prieskumu na domácnosti SR s maximálnou odchýlkou plus mínus 3,1 %.