Vieru Bálinthovú volali herečka bez javiska
Herečka Viera Bálinthová bola priekopníčka rozhlasového herectva. Vo štvrtok 27. februára uplynie 15 rokov od jej úmrtia.
Bratislava 27. februára (TASR) – Herečka Viera Bálinthová bola priekopníčka rozhlasového herectva. Vo štvrtok 27. februára uplynie 15 rokov od jej úmrtia.
Viera Bálinthová Foto: TASR
"Velikánsku knihu mám...". Koľko detí odrástlo pri rozhlasových rozprávkach tety Viery Bálinthovej? Bola to celá generácia dnešnej dospelej populácie, ktorú večer čo večer pritiahla k rozhlasovým prijímačom a do ríše rozprávok.
Viera Bálinthová svojej jedinej dcére rozprávky rozprávať nestihla. Známa herečka Elena Petrovická o svojej mame tvrdí, že mala ťažký život, veľmi veľa pracovala a nezabudnuteľnosť si vybudovala sama svojou láskavosťou a poctivosťou. Bola vlastne modelom modernej samostatnej ženy, ktorá všetko zvládne sama, tak ju vidí zas jej vnučka Saša.
Je známe, že prvenstvo v mediálnom šírení literárnej tvorby pre deti a mládež patrí Slovenskému rozhlasu. Pred Vierou Bálinthovou každý deň naživo rozprávala deťom na dobrú noc rozprávky teta Hela Krčméryová. Keď z rozhlasu odišla, akosi prirodzene prevzala jej rolu Viera Bálinthová a stala sa rozprávkarkou.
Významná slovenská "herečka bez javiska", ako ju volali, Viera Bálinthová celý svoj život zasvätila divadlu, filmu a televízii, predovšetkým však slovenskému rozhlasu, kde bola známa svojím rozhlasovým dramatickým prejavom. Vynikajúcim spôsobom dokázala využiť jediný rozhlasový vyjadrovací prvok - hlas.
Malá Vierka Straková, z ktorej sa stala neskôr pani Faguľová a Slovensko ju spoznalo ako tetu Vieru Bálinthovú, sa narodila v Martine 2. októbra 1910. Už od detstva sa venovala ochotníckemu divadlu.
Absolventka obchodnej akadémie v Bratislave pracovala najprv ako úradníčka v Tatrabanke, v rokoch 1938-1949 a 1951-1975 ako pracovníčka Československého rozhlasu v Bratislave (pomocná hlásateľka, režisérka, členka a vedúca Rozhlasového hereckého súboru a vedúca Detskej rozhlasovej dramatickej družiny).
Rozhlasoví poslucháči si ju veľmi obľúbili za postavu Ruženy Bielikovej v rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?. Účinkovala aj vo filme a televízii. Diváci ju videli aj ako hlavnú sestru v Dome na rázcestí (1959) či Paštinskú v Nylonovom mesiaci (1960).
"Skončil sa už príbeh ten, skryl sa opäť do písmen", týmito slovami denne končila čítanie rozprávok.
Jej životný príbeh sa skončil 27. februára 1999 v Bratislave. Zomrela vo veku 88 rokov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Viera Bálinthová Foto: TASR"Velikánsku knihu mám...". Koľko detí odrástlo pri rozhlasových rozprávkach tety Viery Bálinthovej? Bola to celá generácia dnešnej dospelej populácie, ktorú večer čo večer pritiahla k rozhlasovým prijímačom a do ríše rozprávok.
Viera Bálinthová svojej jedinej dcére rozprávky rozprávať nestihla. Známa herečka Elena Petrovická o svojej mame tvrdí, že mala ťažký život, veľmi veľa pracovala a nezabudnuteľnosť si vybudovala sama svojou láskavosťou a poctivosťou. Bola vlastne modelom modernej samostatnej ženy, ktorá všetko zvládne sama, tak ju vidí zas jej vnučka Saša.
Je známe, že prvenstvo v mediálnom šírení literárnej tvorby pre deti a mládež patrí Slovenskému rozhlasu. Pred Vierou Bálinthovou každý deň naživo rozprávala deťom na dobrú noc rozprávky teta Hela Krčméryová. Keď z rozhlasu odišla, akosi prirodzene prevzala jej rolu Viera Bálinthová a stala sa rozprávkarkou.
Významná slovenská "herečka bez javiska", ako ju volali, Viera Bálinthová celý svoj život zasvätila divadlu, filmu a televízii, predovšetkým však slovenskému rozhlasu, kde bola známa svojím rozhlasovým dramatickým prejavom. Vynikajúcim spôsobom dokázala využiť jediný rozhlasový vyjadrovací prvok - hlas.
Malá Vierka Straková, z ktorej sa stala neskôr pani Faguľová a Slovensko ju spoznalo ako tetu Vieru Bálinthovú, sa narodila v Martine 2. októbra 1910. Už od detstva sa venovala ochotníckemu divadlu.
Absolventka obchodnej akadémie v Bratislave pracovala najprv ako úradníčka v Tatrabanke, v rokoch 1938-1949 a 1951-1975 ako pracovníčka Československého rozhlasu v Bratislave (pomocná hlásateľka, režisérka, členka a vedúca Rozhlasového hereckého súboru a vedúca Detskej rozhlasovej dramatickej družiny).
Rozhlasoví poslucháči si ju veľmi obľúbili za postavu Ruženy Bielikovej v rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?. Účinkovala aj vo filme a televízii. Diváci ju videli aj ako hlavnú sestru v Dome na rázcestí (1959) či Paštinskú v Nylonovom mesiaci (1960).
"Skončil sa už príbeh ten, skryl sa opäť do písmen", týmito slovami denne končila čítanie rozprávok.
Jej životný príbeh sa skončil 27. februára 1999 v Bratislave. Zomrela vo veku 88 rokov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Prečítajte si tiež
- Španielsky futbal v slzách. Hráč Tenerife po zrážke s brankárom zomrel, mal iba 30 rokov – VIDEO
- USA zaútočili na iránsky ostrov Kešm, Trump pritom hovorí o možnej dohode
- Český verejnoprávny rozhlas a televízia vysielajú od polnoci v „provizórnom režime“
- Francúz ho zdolal pred rokom v Bratislave, Molčan mu to odplatil na veľkom turnaji v Paríži – VIDEO
- Slovensko má v Dakare druhý bronz. Džudistka Vadovičová nadviazala na úspech plavca Krištofa