Vo Veľkom evanjelickom kostole si štúrovci skúšali rétoriku

Bratislava 25. februára (TASR) - Prvá budova evanjelického lýcea v Bratislave z roku 1783 bola postavená v tesnom susedstve Veľkého evanjelického kostola. Ten postavili necelé desaťročie predtým, v rokoch 1774-1776 v štýle barokového klasicizmu podľa projektov architekta Mateja Walcha.


V čase silnej rekatolizácie, teda ešte pred tolerančným patentom, si evanjelici v Bratislave mohli postaviť kostol, ale nesmel mať vežu a nesmel byť priveľmi „výstavný“. A naozaj, kostol nemá vežu dodnes a jeho fasády neoplývajú umeleckými štukatúrami a inými kudrlinkami. Zato má iné prednosti.

Projektant na veľký obdĺžnikový pôdorys nechal položiť tzv. valbovú strechu, čo znamená šikmú strechu v tvare trojuholníka alebo lichobežníka. Tak dostal „pod strechu“ veľký a rozložitý priestor. Do tohto priestoru situoval dva chóry, okolo prekryté piatimi poľami klenieb. No a syntéza týchto architektonických prvkov vytvorila mimoriadne kvalitný akustický priestor v celom objekte tejto zdanlivo nenápadnej sakrálnej stavby. No a  akustická kvalita v nej pretrváva dodnes.

O vynikajúcej akustike kostola vedel aj Ľudovít Štúr a jeho študenti. A tak okrem uspokojovania duchovných potrieb v rámci pravidelných i sviatočných Služieb božích, občas zostali v kostole i po nich a za tichého súhlasu predstavených kostola si tu skúšali svoje rétorické schopnosti a zdokonaľovali sa v nich.

Traduje sa, že v tichu hlbokého večera, v prítmí niekoľkých sviečok a niekoľkých najvernejších priateľov si tu rétoricky odskúšal svoje nadchádzajúce vystúpenia na uhorskom sneme aj Ľudovít Štúr. Za chrbtom mal pritom oltár s kazateľnicou, ktorý je umeleckým dielom Petra Brandenthala a bol odhalený spolu s celou stavbou kostola v roku 1776. Dominantou oltára bol obraz maliara, bratislavského rodáka Adama Fridricha Oesera Kristus v Emauzách, čo znamená výjav zo života Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní a  pred vystúpením na nebesia. No a čo sa týka samotných študentov a ich účasti na bohoslužbách, tí sa na n ich pravidelne zúčastňovali a sedávali na pravej strane chóru. Za stenami kostola mali hneď svoj „chrám poznania“ - lýceum.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR