Vynálezca Jozef Murgaš sa narodil pred 150 rokmi

Tajov/Bratislava 17. februára (TASR) - Katolícky kňaz, maliar, vynálezca a priekopník bezdrôtovej telegrafie Jozef Murgaš bol aj signatár Pittsburskej dohody. Od jeho narodenia uplynie dnes 150 rokov.

Národná banka Slovenska (NBS) vydala v januári striebornú zberateľskú mincu s tematikou Jozef Murgaš – 150. výročie narodenia v nominálnej hodnote 10 eur.

Jozef Murgaš sa narodil sa 17. februára 1864 v Tajove na Slovensku. Rozhodol sa pre kňazskú dráhu, študoval v Bratislave, v Ostrihome a Banskej Bystrici. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Dubovej. Na odporúčanie maliara Dominika Skuteckého nastúpil na krajinskú maliarsku školu do Budapešti a na maliarsku akadémiu do nemeckého Mníchova.

Po obvineniach z panslavizmu odišiel v roku 1896 do Ameriky a usadil sa medzi krajanmi v malej baníckej obci Wilkes Barre v americkej Pensylvánii, kde pôsobil viac ako 30 rokov. Naplno sa oddal rozvoju tamojšej slovenskej komunity. Svoje organizačné schopnosti využil pri novostavbe kostola, školy i pri vydávaní novín, ktoré napĺňal populárno-náučnými článkami i poéziou. Tu sa venoval i svojmu priekopníckemu dielu v oblasti rádiotelegrafie, prostriedky na zriadenie laboratória získaval maľovaním.

Vo výskume sa sústredil najmä na výsledky Marconiho experimentov. Marconiho systém, založený na Morseovej abecede považoval za príliš pomalý. Navrhol vlastný systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály odlišovali už nie svojou dĺžkou, ale frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-System.

Federálny patentový úrad vo Washingtone (USA) pridelil v máji 1904 Murgašovi dva patenty. Prvý na Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý na Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Kňaz, ktorý mal záľubu v rybolove, skonštruoval aj cievku i špeciálny navijak na udicu. Originálny patent s číslom 1024739 na toto zariadenie mu vydali v apríli 1912.

Od vstupu USA do prvej svetovej vojny (1917) boli zakázané súkromné rádiotelegrafické stanice, čo platilo aj pre Murgaša. Preto sa vrátil k maľovaniu a ďalším záľubám. Skúmal huby, nerasty a rastliny, mal unikátnu zbierku hmyzu, asi 9000 exemplárov.

Jozef Murgaš sa vtedy angažoval aj za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vďaka svojim kontaktom si získal najvyššie miesta v USA a pripravil pôdu pre rozhodujúce rokovania na podporu Československej republiky, ktorá vznikla na základe dohody z mája 1918 v americkom Pittsburghu. Jozef Murgaš bol jedným z jej signatárov a organizoval tiež zbierku s výťažkom milión dolárov medzi americkými Slovákmi na základný valutový fond ČSR.

Keď sa však v roku 1920 vrátil do novovzniknutého Československa, stretol sa s nezáujmom o ponúkané služby profesora elektrotechniky. Sklamaný sa vrátil medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde 11. mája 1929 vo veku 56 rokov zomrel.

V rodnom Tajove má Jozef Murgaš pamätnú izbu i pamätník.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR