Absolventi náboženských škôl v Turecku, sa ľahšie dostanú na univerzity
Turecká nábožensky konzervatívna vláda privítala v stredu reformu školského systému, ktorá uľahčí absolventom náboženských škôl dostať sa na univerzitu. Zmenu, ktorú doteraz blokovali sekularisti, ...
ANKARA 22. júla (WEBNOVINY) - Turecká nábožensky konzervatívna vláda privítala v stredu reformu školského systému, ktorá uľahčí absolventom náboženských škôl dostať sa na univerzitu. Zmenu, ktorú doteraz blokovali sekularisti, oznámila Vyššia školská rada (YOK) v utorok večer. Prijatie reformy prisľúbil premiér Recep Tayyip Erdogan počas kampane pred voľbami v roku 2002, ktoré vyniesli jeho Stranu spravodlivosti a rozvoja k moci. Podľa Erdogana, ktorý je sám absolventom islamskej strednej školy, zmena "odstráni nespravodlivosť v slobode poskytovania vzdelávania". Prijatá reforma sa stretla s odporom zo strany sekularistov.
V rámci doterajšieho systému vstupu na vysoké školy mali absolventi náboženských stredných škôl problémy dostať sa na iné univerzitné fakulty než teologické. Náboženské stredné školy, ktoré sú štátne, majú totiž podľa zákona vychovávať duchovných a kazateľov. Takýto systém však skoro znemožňuje islamsky založeným Turkom študovať na vysokej škole, čo je napríklad nevyhnutné na získanie zamestnania vo verejnom sektore. Jednou z prijatých zmien je zrušenie rozdielnych kritérií na prijímacie skúšky pre absolventov z rôznych stredných škôl.
Boj o podobu vzdelávacieho systému je súčasťou mocenského boja medzi tureckou sekulárnou elitou, kam patrí aj časť armády, a nábožensky konzervatívnou vládou. V Turecku sa k islamu hlási 99 percent obyvateľov, hlbokú tradíciu tu však má oddelenie náboženstva od politiky, ktoré je podľa sekularistov za súčasnej vlády ohrozené. Erdoganova vláda sa podľa nich snaží nahradiť sekulárny systém režimom založeným na islamskom práve šaría. AKP svoje náboženské korene nepopiera, odmieta však prívlastok islamská.
SITA/AFP
V rámci doterajšieho systému vstupu na vysoké školy mali absolventi náboženských stredných škôl problémy dostať sa na iné univerzitné fakulty než teologické. Náboženské stredné školy, ktoré sú štátne, majú totiž podľa zákona vychovávať duchovných a kazateľov. Takýto systém však skoro znemožňuje islamsky založeným Turkom študovať na vysokej škole, čo je napríklad nevyhnutné na získanie zamestnania vo verejnom sektore. Jednou z prijatých zmien je zrušenie rozdielnych kritérií na prijímacie skúšky pre absolventov z rôznych stredných škôl.
Boj o podobu vzdelávacieho systému je súčasťou mocenského boja medzi tureckou sekulárnou elitou, kam patrí aj časť armády, a nábožensky konzervatívnou vládou. V Turecku sa k islamu hlási 99 percent obyvateľov, hlbokú tradíciu tu však má oddelenie náboženstva od politiky, ktoré je podľa sekularistov za súčasnej vlády ohrozené. Erdoganova vláda sa podľa nich snaží nahradiť sekulárny systém režimom založeným na islamskom práve šaría. AKP svoje náboženské korene nepopiera, odmieta však prívlastok islamská.
SITA/AFP
Prečítajte si tiež
- Montreal sa úplne zosypal… Tri minúty pred koncom viedol 4:0 a prehral 4:5 po predĺžení – VIDEO
- Slováci nazbierali v NHL štyri asistencie, Slafkovský prišiel s Montrealom o štvorgólový náskok
- Demokrati ovládli Kongres, americkí voliči vyjadrili jasný nesúhlas s Trumpom a jeho administratívou
- Prokuratúra obvinila bývalú Zelenského hovorkyňu z vlastizrady pre šírenie ruskej propagandy