Barbakan: Víkend plný filmu a hudby

            Filmová časť Barbakanu bola rozdelená do viacerých sekcií - Focus na Dánsko, Podoby českého animovaného hororu, Lars von Trier, Višegrád V4, Ďaleký Blízky východ, Slovenský dokument. Premietalo sa paralelne v dvoch priestoroch, v kinosále pamätníka SNP a v menších, komornejších priestoroch galérie, takže niekedy bolo ťažké rozhodnúť sa, ktorý film vidieť a ktorý si nechať ujsť. Páčilo sa mi, že každý z filmov sa uviedol krátkym lektorským vstupom, ktorý zasvätil do problematiky nielen obsahovej, vytýčil odraz režiséra či kultúrnej symboliky v diele. Z ponuky ma zaujali filmy Larsa von Triera a tiež možnosť zhliadnuť tvorbu mladých, možno budúcich úspešných tvorcov v krátkych študentských filmoch. V aspekte inakosti sa mi zdala zaujímavá sekcia Ďaleký Blízky východ prezentujúcu tvorbu krajín Blízkeho východu.

      Práve hudba je najväčším lákadlom festivalov a tvorí to, za čím sú ľudia ochotní cestovať, aby ju mohli nielen počuť, ale aj vidieť. Hudobný Barbakan začal v štvrtok 14. augusta, pričom oproti minulému roku chýbalo hlavné pódium pod holým nebom a hralo sa v rôznych podnikoch v centre mesta. Myslím si, že festivalu to neubralo, práve naopak v podnikoch vládla komorná atmosféra a bolo cítiť bezprostredný kontakt hudobníkov s ľuďmi, a tomuto rozmeru sa na mnohých festivaloch miesta nedostáva.

     Jedným z hudobných priestorov bolo aj kino /Cinema stage/, čo mi však na ňom vadilo boli sedačky, pretože väčšina ľudí v nich zostala usedená. Tento priestor bol priaznivý najmä k vystúpeniu Led to sea (USA). Led to sea tvorí sólistka Alex, hrá na husliach a zároveň spieva. Táto kombinácia vyznieva veľmi lyricky a baladicky. Vystúpenie ma však nezaujalo, neviem či je to stereotypom, že sme zvyknutí vnímať viac zvukov a pri sólovom klasickom nástroji sprevádzaným len spevom, akosi tomu niečo chýbalo.

     Príjemným zážitkom bolo vystúpenie trenčianskych rockeriek YouCoco. Nezvyklé vidieť dve babenky v tyrkysových šatôčkach mlátiť do bicích a na gitaru, ale mňa úplne dostali. Hlavnou hudobnou hviezdou tohto ročníka boli Francúzi La Caravene Passe, ktorí naozaj spravili impozantnú šou. Z hudby bolo výrazne cítiť vplyv španielskeho folklóru, ktorý sa miešal s prvkami iných kultúr. Je to hudba, ktorú by som pravdepodobne doma nepočúvala, ale v live prevedení ma ovládla svojím temperamentom a precítením. Bolo vidieť, že aj hudobníci si vystúpenie užívali a koncert zavŕšili spoločnou hrou na dychové nástroje medzi ľuďmi.

     Čo je škoda, že Barbakan sa stretol s malou návštevnosťou a koncertné miesta často ostali redšie zaplnené, ale ani to neubralo festivalu na dobrej atmosfére. Snáď o rok, keď sa festival uskutočni v novom termíne koncom septembra 2009, na Barbakan zavíta početnejšie publikum. Festivalu by to pristalo

 

 

 

 

 

 

LUCIA MIKLOŠKOVÁ