Český umelec, aktér Hovorov H Miroslav Horníček by mal 95 rokov

Plzeň/Bratislava 10. novembra (TASR) - Český prozaik, dramatik, divadelný a filmový herec Miroslav Horníček bol majstrom improvizovaného dialógu. Výročie jeho narodenia si pripomenieme v nedeľu 10. novembra, kedy by oslávil svoje 95. narodeniny.

Najznámejšími sa stali Horníčkove televízne seriály Hovory H (1968-1969), neskôr Hovory H po dvadsiatich rokoch (1990), pri ktorých popíjal zásadne červené víno - biele by mu totiž, ako hovoril, pod žiarou reflektorov oteplelo. Podarilo sa mu vytvoriť špecifický druh zábavy, spočívajúcej v rozhovoroch s hosťami - mnohými známymi osobnosťami - a v jeho pohotových odpovediach na otázky poslucháčov.

Poznali ho aj na Slovensku, najmä Bratislavčania už od 60. rokov 20. storočia. Vtedy začal spolupracovať s mladými umelcami Milanom Lasicom a Júliusom Satinským v priestoroch vtedajšej bratislavskej Tatra revue.

Miroslav Horníček pochádzal z českej Plzne, kde sa 10. novembra 1918 narodil. Svoje umelecké nadanie začal uplatňovať ako herec v Mestskom divadle v rodnom meste, ktorého členom bol v rokoch 1941-1945. Do roku 1968 potom pôsobil v pražských divadlách - v Divadle satiry, Národnom divadle (ND), Divadle ABC, kde spolupracoval s Janom Werichom a neskôr Milošom Kopeckým, a tiež v divadle Semafor. Spolupracoval s Jiřím Suchým, Jiřím Šlitrom, Jánom Roháčom a mnohými inými osobnosťami. V divadle stretol aj svoju životnú lásku, partnerku na celý život, Bělu.

Stvárnil hlavné úlohy vo filmoch Kam čert nemůže (1959), Táto, sežeň štěně (1964) a v televíznom seriáli Byli jednou dva písaři (1972), vedľajšie úlohy v mnohých ďalších snímkach, z ktorých najznámejšia je úloha princa v rozprávke Byl jednou jeden král (1954). Známe je aj jeho pôsobenie v úlohe moderátora filmového spravodajstva z Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v českých Karlových Varoch.

Knižne debutoval v roku 1966 dielom Dobře utajené housle. Neskôr pribudli ďalšie knihy, medzi inými Javorové listy, Chvála pohybu či Klaunovy rozpravy.

Miroslav Horníček je autorom mnohých divadelných hier, napríklad Tvrďák aneb Albert, Julius a tma, Rozhodně nesprávné okno, Dva muži v šachu, Tři Alberti a slečna Matylda, Můj strýček kauboj aneb Rodeo, Slaměný klobouk, Setkání s Veronikou, Muž jménem Juan.



V roku 1967 Horníček konferoval československý avantgardný projekt Kinoautomat na svetovej výstave v kanadskom Montreale. Pôsobil tam v úlohe sprievodcu filmovým predstavením, v ktorom v určitých dramatických momentoch samo publikum rozhodovalo, ako bude ďalej pokračovať. Vtedajšia novinka vzbudila veľký ohlas a počas celej výstavy bolo predstavenie beznádejne vypredané. Išlo o prvý prípad tzv. interaktívneho filmu na svete. Po návrate z Kanady pracoval v českej televízii.

Stal sa držiteľom Ceny Thálie, nositeľom Ceny humoru Karla Poláčka a čestným občanom Plzne. Prevzal platinovú platňu Supraphonu. Vyhlasovatelia českej ankety TýTý ho zapísali do televíznej Dvorany slávy a získal medailu Za zásluhy.

Pri rozmýšľaní o zmysle života prijal za svoj výrok Johanna Wolfganga Goetheho, ktorý povedal, že zmyslom života je život sám. A Horníček k tomu dodával, že "radosť by mala byť trvalým stavom našich tiel a duší".

Bohém Miroslav Horníček miloval české kúpele Mariánské Lázně, v ktorých každoročne trávil jeden mesiac, "sladké" Francúzsko, najmä Provensálsko, ktoré precestoval, a výtvarné umenie. Bol výnimočnou osobnosťou s jemným humorom, plný právd o živote.

Zomrel 15. februára 2003 v českom Liberci vo veku 84 rokov.

Život legendárneho humoristu Miroslava Horníčka však neboli len vtipy a smiech. Musel sa vyrovnať i s veľkou tragédiou. Stratil svojho jediného syna Jana, ktorý sa ako študent FAMU sa záhadných okolností utopil.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR