Magický príbeh bez začiatku a konca

Už samotný názov knižky naznačuje, že autor - ako vyštudovaný režisér - je doma vo svete filmu a potvrdzuje to aj jeho rozprávačský štýl. Čitateľovi pred očami ožívajú postavy jednotlivých príbehov, aj prostredie, v ktorom sa odvíjajú ich podivuhodné a tajomstvom zastreté osudy. Podobu „MUŽA V OKNE“ si dokonale vybavíme, len čo sa o ňom dozvieme, že „mal biele tielko, na tvári mu svietili kusy hustej peny a šikovnými pohybmi si po pokožke prechádzal žiletkou“. Krištúfek má pritom očividnú záľubu v kombinovaní reálnych a fiktívnych momentov, ktorými akoby čitateľa zámerne zvádzal na falošnú stopu úvah, kde sa vlastne príbeh odohráva - keď sa tam napríklad spomína socha básnika, o ktorom „diskrétni jazykovedci tvrdili, že svoju materinskú reč obohatil mnohými zaujímavými novotvarmi, neoficiálna pravda však bola taká, že reč, v ktorej tvo-    ril, poriadne neovládal“. (Všetci vieme, o kom je reč...)
Hlavná postava príbehov, dievča Amsterdam alias hviezda vystrihnutého záberu, má vskutku záhadný pôvod: „Najnešťastnejším v jej živote bol deň, keď sa narodila. Najšťastnejším bol ten, v ktorom zahynuli obaja jej rodičia pri náhodnej prestrelke.“ Príbeh siroty, ktorej sa ujala teta, naučila ju vnímať svet a ktorá si potom odžila pár rokov v ústavnej starostlivosti, je metaforou ženy s detskou dušou, cez ktorú vníma svoje okolie. Postavy príbehov sa stretávajú, aby na chvíľku čosi spoločné prežili, a potom každá znovu mizne vo svojom vlastnom svete. Vďaka ľuďom, ktorých príbehy sa takto spájajú a rozplietajú, vytvárajú Krištúfkove poviedky magický celok, takmer akýsi dekomponovaný román. A ak sa ich autor naozaj raz rozhodne pretaviť do filmovej podoby, má sa divák-čitateľ na čo tešiť. 
Márius Kopcsay