Najznámejšie slovenské pralesy oslavujú sto rokov
Dva slovenské najznámejšie pralesy, Badinský a Dobročský, oslavujú sto rokov. Ich jubileum budú lesníci a pracovníci Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) pripomínať počas celého roka ...
BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) - Dva slovenské najznámejšie pralesy, Badinský a Dobročský, oslavujú sto rokov.
Ich jubileum budú lesníci a pracovníci Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) pripomínať počas celého roka pri Lesníckych dňoch, na festivale Envirofilm, ako aj počas Svetového dňa životného prostredia, na súťaži Naj horár alebo počas Dní stromu.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano, oslavy vyvrcholia na jeseň terénnymi workshopmi v oboch pralesoch. Národné prírodné rezervácie Badinský a Dobročský prales patria medzi významné európske chránené územia.
Obe územia sú podľa Stana dôležité nielen pre ochranárov a lesníkov, ale aj pre celú spoločnosť. "Hodnota rezervácií spočíva v ich majestátnosti, diverzite, kráse a energii. Predstavujú prírodné laboratóriá na sledovanie životného cyklu karpatských pralesov, dôkladnejšie poznanie mechanizmov pôsobiacich v prirodzených lesných spoločenstvách a v neposlednej rade aj vplyvov dopadu klimatických zmien na ne,“ informoval riaditeľ ŠOP SR Milan Boroš.
Lesníctvo a ochrana sú si blízke
Podľa generálneho riaditeľa podniku Lesy Slovenskej republiky Ctibor Határa sú oba pralesy dôkazom, že lesníctvo a ochrana prírody spolu veľmi úzko súvisia.
"Veď tieto pralesy vyhlásili a spravujú ich lesníci a sú neoddeliteľnou súčasťou lesníckej histórie aj súčasnosti,“ dodal. Hoci v posledných rokoch medzi lesníkmi a ochranou prírody vznikali trecie plochy a rozdielne názory, v tomto prípade sa ich postoje k potrebe a opodstatnenosti týchto pralesov zhodujú.
"Máme byť na čo hrdí,“ zhodli sa predstavitelia oboch organizácií.
Národná prírodná rezervácia Badínsky prales v Kremnických vrchoch predstavuje jedinečnú ukážku vrcholového štádia vývoja ekosystému pôvodných, ľudskou činnosťou len veľmi málo narušených bukových lesov.
Prirodzený vývoj pralesa
Prales sa vyvíja prirodzene bez zásahov človeka a je možné v ňom sledovať pravidelne sa opakujúce procesy, ako je napríklad vývoj lesa.
Národná prírodná rezervácia Dobročský prales v Balockých vrchoch zas predstavuje zvyšok pôvodných, typických karpatských zmiešaných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia. Nachádzala sa tam tzv. Dobročská jedľa, ktorá patrila medzi najmohutnejšie stromy v Európe.
"Význam a dôležitosť tohto územia z celoeurópskeho hľadiska potvrdzuje udelenie Európskeho diplomu v roku 1998," priblížil hovorca envirorezortu.
Oba pralesy, lokalitu Kusovo - Badínsky prales a Gerauka - Dobročský prales vyhlásili v roku 1913 za chránené. Rozhodol o tom vtedajší minister pôdohospodárstva na podnet banskobystrického lesného riaditeľstva.
Ich jubileum budú lesníci a pracovníci Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) pripomínať počas celého roka pri Lesníckych dňoch, na festivale Envirofilm, ako aj počas Svetového dňa životného prostredia, na súťaži Naj horár alebo počas Dní stromu.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano, oslavy vyvrcholia na jeseň terénnymi workshopmi v oboch pralesoch. Národné prírodné rezervácie Badinský a Dobročský prales patria medzi významné európske chránené územia.
Obe územia sú podľa Stana dôležité nielen pre ochranárov a lesníkov, ale aj pre celú spoločnosť. "Hodnota rezervácií spočíva v ich majestátnosti, diverzite, kráse a energii. Predstavujú prírodné laboratóriá na sledovanie životného cyklu karpatských pralesov, dôkladnejšie poznanie mechanizmov pôsobiacich v prirodzených lesných spoločenstvách a v neposlednej rade aj vplyvov dopadu klimatických zmien na ne,“ informoval riaditeľ ŠOP SR Milan Boroš.
Lesníctvo a ochrana sú si blízke
Podľa generálneho riaditeľa podniku Lesy Slovenskej republiky Ctibor Határa sú oba pralesy dôkazom, že lesníctvo a ochrana prírody spolu veľmi úzko súvisia.
"Veď tieto pralesy vyhlásili a spravujú ich lesníci a sú neoddeliteľnou súčasťou lesníckej histórie aj súčasnosti,“ dodal. Hoci v posledných rokoch medzi lesníkmi a ochranou prírody vznikali trecie plochy a rozdielne názory, v tomto prípade sa ich postoje k potrebe a opodstatnenosti týchto pralesov zhodujú.
"Máme byť na čo hrdí,“ zhodli sa predstavitelia oboch organizácií.
Národná prírodná rezervácia Badínsky prales v Kremnických vrchoch predstavuje jedinečnú ukážku vrcholového štádia vývoja ekosystému pôvodných, ľudskou činnosťou len veľmi málo narušených bukových lesov.
Prirodzený vývoj pralesa
Prales sa vyvíja prirodzene bez zásahov človeka a je možné v ňom sledovať pravidelne sa opakujúce procesy, ako je napríklad vývoj lesa.
Národná prírodná rezervácia Dobročský prales v Balockých vrchoch zas predstavuje zvyšok pôvodných, typických karpatských zmiešaných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia. Nachádzala sa tam tzv. Dobročská jedľa, ktorá patrila medzi najmohutnejšie stromy v Európe.
"Význam a dôležitosť tohto územia z celoeurópskeho hľadiska potvrdzuje udelenie Európskeho diplomu v roku 1998," priblížil hovorca envirorezortu.
Oba pralesy, lokalitu Kusovo - Badínsky prales a Gerauka - Dobročský prales vyhlásili v roku 1913 za chránené. Rozhodol o tom vtedajší minister pôdohospodárstva na podnet banskobystrického lesného riaditeľstva.
Prečítajte si tiež
- Ihly a klince v halloweenskych sladkostiach našli aj v Rakúsku, polícia vyšetruje už 13 prípadov
- Bola zdravá, no zriedkavé svalové ochorenie počas maratónu ju stálo život. Bolesť pociťovala ešte pred kolapsom
- Ukrajinské útoky pripravili Ruskom okupovaný Krym o elektrinu, úrady zaviedli núdzové odstávky
- AI agent EMA má firmám skrátiť prípravu e-mailových kampaní z hodín na minúty
- Udržanie sa Fica pri moci bude podľa opozície drahé. Matovičovci vyzývajú Tarabu, aby nepodľahol tlaku a ponukám premiéra – VIDEO