OĽaNO chce videozáznamy i z výborov a ich archivovanie aspoň jeden rok

Bratislava 19. júna (TASR) - Verejnosť by mala vedieť, čo sa deje na zasadnutí parlamentných výborov, preto by sa mali z ich rokovaní vyhotovovať videozáznamy. Navrhujú to poslanci OĽaNO Igor Hraško a Jozef Viskupič v novele rokovacieho poriadku NR SR, o ktorom budú poslanci diskutovať v úvode štvrtého rokovacieho dňa 53. schôdze parlamentu.

"V 21. storočí, v období technického pokroku, by malo byť samozrejmosťou, aby ľudia mali autentickú možnosť dozvedieť sa, ako ich záujmy ochraňujú a presadzujú nimi zvolení zástupcovia," tvrdia Hraško a Viskupič.

V súčasnosti sa zo zasadnutí pléna síce vyhotovujú obrazovo-zvukové záznamy, ktoré si možno vyhľadať na webovej stránke NR SR, avšak podľa rokovacieho poriadku existuje len povinnosť ich vyhotovovať. "Zo zasadnutí výborov, na ktorých prebiehajú dôležité rokovania a ktorých výsledky majú priamy vplyv na hlasovanie poslancov počas schôdze pléna, sa žiadne záznamy nevyhotovujú," upozorňujú členovia klubu Obyčajných.

Hraško a Viskupič chcú takto sprístupniť parlament občanom, teda tým, pre ktorých sa zákony v NR SR schvaľujú a ktorí by mali mať primárny záujem vedieť a vidieť, ako ich volení zástupcovia obhajujú ich záujmy.

Aktuálny rokovací poriadok prikazuje vyhotoviť z pléna zvukový záznam, posledné roky sa však vyhotovuje aj obraz, hoci na to opora v zákone neexistuje. Tento záznam sa musí podľa zákona archivovať pol roka, OĽaNO chce rok. Cieľom novely je teda zjednotiť prax s teóriou.

Na margo výborov Hraško tvrdí, že existuje spoločenská požiadavka na to, aby sa aj z týchto zasadnutí vyhotovovali videozáznamy. "Na výboroch sa napr. vypočúvajú kandidáti na zastávanie vysokých postov vo verejnej správe, o ktorých až následne prebehne voľba v pléne. Odôvodňujú sa tam návrhy zákonov ministrami alebo inými zamestnancami ministerstiev, pričom vzniknutá diskusia je často obsiahlejšia ako následná diskusia na schôdzi NR SR," uvádzajú v dôvodovej správe.

Hovoriť sa dnes bude aj o návrhu KDH, ktoré chce verejným funkcionárom až na niektoré výnimky zakázať advokátsku prax. Advokátsku prax by mohli podľa novely zákona o advokácii vykonávať len verejní funkcionári, ktorí pôsobia ako poslanci mestského zastupiteľstva, zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach a poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. V ostatných prípadoch by mali mať verejní funkcionári Slovenskou advokátskou komorou pozastavený výkon advokácie, kým sú vo verejnej funkcii.

Kresťanskí demokrati nové obmedzenie vysvetľujú snahou zamedziť rozporu medzi osobným záujmom advokáta a záujmom klienta pri výkone advokácie na jednej strane a verejným záujmom pri výkone funkcie verejného funkcionára na strane druhej. "Pri výkone funkcie verejný funkcionár koná vo verejnom záujme a jeho konanie má prinášať majetkový alebo iný prospech všetkým občanom. Naopak, pri výkone advokácie advokát nepresadzuje verejný záujem, ale je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi," vysvetľujú.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR