Parlament sa môže uzniesť na hocičom

BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) - Podľa slov generálneho prokurátora Dobroslava Trnku sa parlament môže uzniesť na hocičom. "Dôležité je, či to má nejakú relevanciu alebo nie, a ak má, tak smerom ku komu," uviedol ďalej v stredu po zasadnutí vlády v reakcii na schválené uznesenie NR SR k správe vlády o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). "Generálny prokurátor zo zákona nemôže zaujímať žiadne stanoviská, môže len v niečom konať," dodal Trnka s tým, že v tejto veci prokuratúra koná už tri týždne. Keďže v tomto prípade sú všetky zákonné lehoty už premlčané, Generálna prokuratúra (GP) nemôže ísť na súd so žiadnym podnetom ani žalobou či prostriedkom. Pokiaľ ide o výzvu parlamentu na zverejnenie zmlúv a dokumentov o privatizácii SPP, prokuratúra podľa Trnku nemôže rozhodovať o zverejnení zmlúv iného rezortu. "Faktom je, že tie zmluvy máme vyžiadané už dva týždne z ministerstva hospodárstva a doposiaľ sme zmluvy neobdržali. Je to otázka dvoch až troch týždňov," dodal generálny prokurátor. Ako Trnka ďalej uviedol, správu o SPP rozdelil na dve časti. Jedna časť má trestnoprávny charakter a zaoberá sa ňou špeciálny prokurátor. Ten komunikuje s ministerstvom hospodárstva a vyžaduje materiály, ako aj všetky ostatné písomnosti, ktoré mu môžu slúžiť na to, aby vykonal úkony v rámci trestného konania smerujúce k tomu, aby skonštatoval, či bol spáchaný trestný čin. Druhou časťou správy o rozdieloch pri kurzovom vyrovnaní a výbere privatizačného poradcu sa zaoberá netrestný odbor prokuratúry. "Akýmkoľvek spôsobom bolo uznesenie Národnej rady prijaté, pre prokuratúru nemá deklaratórny charakter, ale len konštitutívny. Deklaruje len to, čo my už tri týždne robíme," zdôraznil Trnka. Parlament v utorok tohto týždňa prijatom uznesení konštatoval porušenie zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy z 18. marca 2002 ako i porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy. Vláda by mala zverejniť všetky zmluvy uzatvorené v mene Slovenskej republiky v rámci privatizácie SPP. Parlament takisto konštatoval, že pri predaji 49 % akcií SPP vznikla pre Slovensko pre kolísanie menových kurzov finančná strata 236,25 mil. eur, pre neoprávnené vyplatenie odmeny privatizačnému poradcovi strata 257,5 mil. Sk a pre ďalšie nepreukázané výdavky strata viac ako 392 mil. Sk. Parlament ďalej konštatoval, že cena za 49 % akcií SPP vo výške 2,7 mld. USD bola podstatne podhodnotená. Parlament schválením uznesenia požiadal generálneho prokurátora prešetriť proces privatizácie SPP a výber privatizačného poradcu ako aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku SR v procese privatizácie. SITA