Recenzia : Let Švolíkovým vesmírom

Výstava v Pálffyho paláci zaznamenáva jeho vývoj od študentských čias až po súčasnosť, cestu na ktorej prechádza rôznymi žánrami,  ale objavuje v nich stred svojho vlastného vesmíru.
Vďaka tomu, že v ňom zákony gravitácie neplatia, ľudia na jeho fotkách veselo kráčajú nad zemou, lietajú, či slúžia ako kocky stavebnice, z ktorých skladá absurdné situácie a remeselné majstrovstvo vzápätí pokojne vystrieda za detskú zábavu nad rozlievaním a fúkaním do tušových škvŕn na papieri. Aj jeho pohľad na krajinu srší humorom a nežnou erotikou. Kopce v Švolíkových fotokompozíciách majú celkom iné významy - raz sú to dievčenské prsia, inokedy perina zvlnená rannou erekciou prekvapeného muža. Krivky horizontu prekrýva s profilom ľudskej tváre a vlasy na hlave nahrádza stromami. Zneostrené akty zdobí dierkami, cez ktoré inkriminované miesto divákom približuje a pohlavné orgány skladá do abstraktných Kvetín slasti (2004) ako v krasohľade. Podľahnúť Švolíkovým pravidlám hry je zábavné. 

 
Galina Lišháková