Recenzia Majstrovsky oživená rozprávka

Kliatba bratov Grimmovcov (Brothers Grimm), USA/ČR, 2005. Réžia: Terry Gilliam, scenár: Ehren Kruger, kamera: Newton Thomas Sigel, návrh scén: Guy Dyas, hrajú: Matt Damon, Heath Ledger, Jonathan Pryce, Monica Belluci, Lena Headey, Peter Stormare, Tomáš Hanák, Miroslav Táborský

Filmy montypythonovského herca a režiséra Terryho Gilliama sú charakteristické nápaditými výpravnými scénami a príťažlivým vizuálnym spracovaním. Keď sa takéto schopnosti spoja s fantazijným, strašidelným a dobrodružným svetom nemeckých rozprávok bratov Grimmovcov, môžete sa spoľahnúť na to, že vznikne výsledok, ktorý bude úžasný, vtipný a čarovný. Vtiahne vás na celé dve hodiny do sveta Červených čiapočiek, duchov, zlých čarodejníc, živých perníčkov, pohybujúcich sa stromov a zakliatych miest.
Gilliam sa pri písaní scenára nechal len voľne inšpirovať skutočným životom dvojice rozprávkarov Grimmovcov. Namiesto učencov, ktorí putovali po krajine a zbierali staré rozprávkové  príbehy, aby v ťažkých časoch napoleonskej nadvlády pozdvihli národnú hrdosť svojho ľudu, sú William a Jacob dvaja uznávaní a dobre platení vyháňači démonov a bosoriek, ktorí cestujú po krajine. Ich biznis odhalí a prekazí až francúzsky generál Delatombe. Pod hrozbou smrti ich núti vyriešiť záhadu tajomného lesa pri dedinke Marbaden, v ktorom miznú mladé dievčatá. Všetky kúzla a nadprirodzené bytosti, s ktorými sa bratia doteraz stretli, boli však len ich vlastným trikom. Preto majú spočiatku problém s faktom, že les, v ktorom sa ocitli je skutočne zakliaty a realita sa nemusí dať vždy vysvetliť racionálnym spôsobom.
Bohatý filmový materiál dostal v Gilliamových rukách podobu širokého dobrodružného príbehu, v ktorom má svoje miesto strach, humor, romantika, komplikované bratské vzťahy i konflikt medzi fantáziou a osvietenskými myšlienkami. Napriek niekoľkým ťažkopádnejším miestam v druhej polovici, keď snímka jemne strácala dynamiku a nutným trikovým záberom (škoda napríklad nevydareného 3D vlka), je film Kliatba bratov Grimmovcov dôkazom, čoho všetkého je schopný Terry Gilliam za priaznivých tvorivých okolností. Hádam sa v nich ocitne ešte veľakrát...