Šéf americkej diplomacie pricestoval na návštevu Libanonu

Bejrút 22. marca (TASR) - Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo pricestoval v piatok na návštevu Libanonu, ktorá je poslednou zastávkou jeho cesty po krajinách blízkovýchodného regiónu.


Na stretnutí s ministerkou vnútra Rajou Hasanovou diskutovali o výzvach týkajúcich sa regionálnej a vnútornej bezpečnosti, ktorým Libanon čelí, a o tom, ako môžu Spojené štáty pomôcť podporiť úsilie ministerstva vnútra o zachovanie bezpečnosti a stability v Libanone.

Hasanová je prvou ženou na čele ministerstva vnútra v Libanone i na Blízkom východe. Je členkou vlády, ktorá sa funkcií ujala koncom januára po ôsmich mesiacoch pokusov o zostavenie kabinetu.

Pompeo sa v Bejrúte stretol aj s predsedom libanonského parlamentu Nabíhom Barrím a naplánovanú má i schôdzku s premiérom Saadom Harírím.

Tlačové agentúry pred Pompeovou návštevou informovali, že v Libanone chce hovoriť najmä o Iránom podporovanom militantnom hnutí Hizballáh a jeho úlohe v sýrskom konflikte.

Spojené štáty považujú Hizballáh za teroristickú organizáciu a uvalili na ňu sankcie. V libanonskej vláde sú však traja ministri delegovaní politickou stranou Hizballáh. K nimi spravovaným rezortom patrí aj ministerstvo zdravotníctva.

Libanon a Izrael sú technicky v podstate v stave vojny — s občasnými prestrelkami pozdĺž línie prímeria. V roku 2006 sa hnutie Hizballáh pustilo do mesiac trvajúceho vojenského konfliktu s Izraelom, pri ktorom bolo bojmi zničených niekoľko oblastí Libanonu.

Agentúra AFP pripomenula, že Izrael pristúpil k výstavbe múru pozdĺž svojej 130 kilometrov dlhej hranice s Libanonom, aby príslušníkom hnutia Hizballáh bránil v ich prenikaní na izraelské územie.

AFP podotkla, že libanonské tajné služby tento týždeň informovali o zadržaní muža s libanonským a kanadským občianstvom, ktorý v Libanone údajne robil špionáž pre Izrael a zhromažďoval informácie o proiránskom hnutí Hizballáh.

Pompeova návšteva v Libanone sa koná deň po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nastal čas uznať zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami, strategickou plošinou a hornatou oblasťou pri južnom okraji pohoria Antilibanon (Džabal aš-Šarkí), tiahnuceho sa asi 150 kilometrov severo-južným smerom na pomedzí Libanonu a Sýrie. Golanské výšiny sú roky predmetom sporu medzi Izraelom a Sýriou.

Trumpovu iniciatívu medzičasom odmietli vlády Sýrie, Iránu, Ruska a Turecka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR