Takmer 300 000 sýrskych Kurdov má po 50 rokoch občianstvo
Sýrsky prezident Baššár al-Asad udelil vo štvrtok občianstvo kurdskej menšine, ktorej ho Damask odopieral skoro 50 rokov. Informovala o tom štátna tlačová agentúra SANA. "Prezident ...
Foto: SITA/APDAMASK 7. apríla (SITA/AFP) - Sýrsky prezident Baššár al-Asad udelil vo štvrtok občianstvo kurdskej menšine, ktorej ho Damask odopieral skoro 50 rokov. Informovala o tom štátna tlačová agentúra SANA. "Prezident al-Asad vydal dekrét, ktorým udeľuje arabsko-sýrske občianstvo ľuďom registrovaným ako cudzinci, ktorí žijú v provincii Hasaká," uviedla agentúra. Prezidentský dekrét, ktorý je súčasťou snáh o zastavenie protivládnych protestov, sa týka asi 300 000 Kurdov.
Asi 20 percentám sýrskych Kurdov nepriznali v roku 1962 občianstvo po kontroverznom sčítaní ľudu. Sýrske úrady predtým poverili špeciálnu komisiu vyriešením problému sčítania ľudu a preveriť situáciu 300 000 Kurdov, ktorým v jeho dôsledku odopreli sýrske občianstvo. Celkovo žijú v Sýrii asi dva milióny Kurdov, väčšinou na severovýchode štátu.
Al-Asad čelí rastúcemu tlaku zo strany demonštrantov požadujúcich väčšie slobody v krajine, v ktorej takmer 50 rokov platí výnimočný stav. Južná provincia Dará, kmeňová oblasť pri hranici s Jordánskom, a nábožensky zmiešané severné mesto Ládikíja, boli doteraz dejiskami najráznejších demonštrácií, ktoré sa potom rozšírili aj do kurdských oblastí. Demonštranti žiadajú prodemokratické reformy a zrušenie výnimočného stavu. Pod tlakom protestov rezignovala vláda a úrady tiež prisľúbili zrušenie výnimočného stavu, no nešpecifikovali kedy.
Asi 20 percentám sýrskych Kurdov nepriznali v roku 1962 občianstvo po kontroverznom sčítaní ľudu. Sýrske úrady predtým poverili špeciálnu komisiu vyriešením problému sčítania ľudu a preveriť situáciu 300 000 Kurdov, ktorým v jeho dôsledku odopreli sýrske občianstvo. Celkovo žijú v Sýrii asi dva milióny Kurdov, väčšinou na severovýchode štátu.
Al-Asad čelí rastúcemu tlaku zo strany demonštrantov požadujúcich väčšie slobody v krajine, v ktorej takmer 50 rokov platí výnimočný stav. Južná provincia Dará, kmeňová oblasť pri hranici s Jordánskom, a nábožensky zmiešané severné mesto Ládikíja, boli doteraz dejiskami najráznejších demonštrácií, ktoré sa potom rozšírili aj do kurdských oblastí. Demonštranti žiadajú prodemokratické reformy a zrušenie výnimočného stavu. Pod tlakom protestov rezignovala vláda a úrady tiež prisľúbili zrušenie výnimočného stavu, no nešpecifikovali kedy.