Tanečníci jazykovú bariéru necítia

Práve preto začalo Slovenské národné divadlo už v prvých januárových dňoch vzdávať hold hudbe uvedením baletu Sen noci svätojánskej. Spojili ho - ako to zvyknú už tradične - s odovzdávaním ceny Philip Morris Kvet baletu. Cena sa udeľuje v dvoch kategóriách: Najlepší baletný umelec v oblasti klasického alebo neoklasického tanca a Najvýraznejší talent v oblasti klasického baletného umenia. Tento rok sa k nim partneri podujatia rozhodli pridať ešte kategóriu Najlepší tanečný umelec a oceniť tak aj mimoriadne výkony osobností v oblasti súčasného tanca. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční 20. januára pod záštitou predsedu NR SR Pavla Hrušovského s manželkou.
Cena Philip Morris Kvet baletu bude teda spojená s uvedením baletu Sen noci svätojánskej, režisérom ktorej je Švajčiar Etienne Frey. Príležitosť tancovať na javisku dostali mladí tanečníci Katarína Košíková a Juraj Žilinčár. Dielo sa prvýkrát uvádza s pôvodnou hudbou. Peter Zagar sa s ňou príjemne potrápil. Ako sa vyjadril, balet vôbec nepovažuje za žáner, kde by mala byť hudba podradná, naopak, hudba má inšpirovať k tanečnej kreácii.
Režisér kládol dôraz na to, aby si s umelcami prečítal Shakespeara tak, ako ho on cíti, a aby sa jeho pocity stotožnili s prežívaním, ktoré majú predviesť umelci na javisku. „V súčasnosti  sa snažíme, aby sme aj tancom vyjadrili všetky ľudské pocity. Shakespearov námet nám k tomu pomohol. Noc, ktorá prebieha v lese, je sekvenciou, ktorá vyzlečie do naha ľudskú dušu,“ povedal.
A jazyková bariéra? Necítil ju. Možno práve preto, že tanečníci medzi sebou vždy nájdu spoločnú reč. Okrem toho - k dispozícii mali predsa dve asistentky.