Vedci objavili najbližšiu známu exoplanétu

Planéta má pevný povrch, podobnú veľkosť ako Zem a obieha hviezdu Proxima Centauri vzdialenú približne 4,2 svetelného roka (40 biliónov kilometrov) od Slnka.

BRATISLAVA 27. augusta  - Medzinárodný tím astronómov na čele s Guillemom Anglada-Escudém z Queen Mary University of London objavil doteraz najbližšiu známu exoplanétu, ktorá sa nachádza približne 4,2 svetelného roka (40 biliónov kilometrov) od Slnka. Planéta má pevný povrch, podobnú veľkosť ako Zem a obieha hviezdu Proxima Centauri, ktorá je najbližšou hviezdou od Slnečnej sústavy.

Anglada-Escudé s kolegami objavil planétu, ktorá dostala názov Proxima Centauri b, pomocou spektrografu HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher). Ten je súčasťou teleskopu Európskeho južného observatória (ESO) v čilskom La Silla. Vedcom sa ju zatiaľ nepodarilo pozorovať priamo, jej existenciu potvrdili iba na základe jemného kmitania hviezdy, ktoré spôsobuje gravitácia obiehajúcej planéty.

Na základe údajov z HARPS sa odborníci domnievajú, že Proxima Centauri b má hmotnosť minimálne 1,3-násobku Zeme a od svojej materskej hviezdy sa nachádza približne 7,5 milióna kilometrov, pričom ju obehne raz za 11,2 dňa. Vzdialenosť medzi planétou a hviezdou je omnoho menšia než vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom, avšak Proxima Centauri je červený trpaslík, čiže žiari 1000-násobne slabšie než Slnko. Na Proximu Centauri b preto dopadá iba 70 percent energie, ktorú získava Zem zo Slnka, čiže sa nachádza v takzvanej obývateľnej zóne.

To, aká teplota je na povrchu planéty, závisí od prítomnosti atmosféry. Tá by mohla zabezpečiť vhodnú teplotu a tlak na prítomnosť vody v tekutom skupenstve, ktorá je základnou podmienkou pre vznik života. Problém pre potenciálne organizmy na tejto planéte však môže predstavovať skutočnosť, že hviezdy typu červený trpaslík často vyžarujú intenzívne röntgenové a ultrafialové žiarenie.

Vedci sa momentálne snažia zistiť, či sa dá zo Zeme pozorovať prechod planéty Proxima Centauri b pred jej hviezdou. Takéto pozorovanie by mohlo potvrdiť prítomnosť atmosféry a taktiež poskytnúť informácie o jej chemickom zložení. Anglada-Escudé s kolegami o svojom objave informovali v časopise Nature.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.