Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

29. decembra 2016

Vychádza publikácia vydavateľstva M. Hrica Z máľinské túrňi pozerán



Publikácia Z máľinské túrňi pozerán



Zdieľať
Publikácia Z máľinské túrňi pozerán Foto: screenshot Teraz.sk
Bratislava 29. decembra (TASR) - Záslužnú národno-historickú a kultúrno-osvetovú činnosť už niekoľko rokov robí vydavateľstvo Miloša Hrica z Hradišťa pri Poltári. Je to zdanlivo regionálne vydavateľstvo, propagujúce predovšetkým Novohrad a susediace regióny Gemera a Hontu, no svojimi titulmi výrazne zasahuje do nášho národno-historického výskumu vo viacerých vedných disciplínach.


Po monumentálnom diele Zažili sme vojnu, ktoré obsahuje "zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku", tentoraz prispieva do nášho kultúrno-historického poznania populárnou regionálnou publikáciou s názvom v miestnom dialekte Z máľinské túrňi pozerán. Publikácia predstavuje sprístupnenie doteraz spoznaných a analyzovaných kultúrnych hodnôt svojráznej novohradskej obce - Málinca. Jej autorom je doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., málinský rodák a v súčasnosti prednášateľ na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. (Aj jeden z dvoch editorov spomenutej publikácie Zažili sme vojnu.)

Vo vstupnej edičnej poznámke autor uvádza: "Pri sprístupňovaní kultúrnych hodnôt z obce Málinec zachytávame terminológiu z oblasti materiálnej a duchovnej kultúry, ale aj slovesné prejavy (spomienkové rozprávania, povesti, príhody, piesne a i.) v nárečovej podobe, konkrétne v hornoipeľskom nárečí." Táto poznámka zároveň naznačuje základnú tematickú štruktúru publikácie: Jazyková situácia a miestne nárečie, Tradičná materiálna ľudová kultúra, Duchovná kultúra, Slovesné prejavy, Osobnosti odborného a umeleckého slova, Doslov Ladislava Lenovského a "povinný" Zoznam bibliografických odkazov.

Takto poňatá štruktúra publikácie dáva jej vedeckému a odbornému charakteru z oblasti etnografie, etnológie a folkloristiky aj výrazné popularizačné prvky. Najzreteľnejšie sa to prejavilo v záverečných kapitolách Slovesné prejavy a Osobnosti... Do prvej z nich autor neváhal zaradiť ani úplný text rýdzej novohradskej rozprávky Janko Gondášik a zlatá pani. Vo vstupnom slove pritom uviedol všetky okolnosti vzniku jej zápisu zberateľmi, ako aj jej neskoršie podoby zo strany "literárnych rozprávkarov". Tak sa môžeme dozvedieť, že uvedenú rozprávku zapísal v roku 1900 náš známy jazykovedec a folklorista Samo Czambel, pričom rozprávačom bol 78-ročný Málinčan Jano Urda Králik a že "zápisy sú písané veľmi nejednotným, ba ľubovoľným pravopisom (...), ale aj napriek tomu sú mimoriadne cenné". No a dozvieme sa i to, že meno Gondášik je utvorené z nárečového slova gondáš, čo znamená pastier svíň.

Záverečná kapitola Osobnosti odborného a umeleckého slova zaznamenáva slovníkovým spôsobom, v abecednom poradí a s ukážkami úryvkov z ich tvorby život a dielo trinástich súčasných významných málinských rodákov.

Knihu s tematikou historického Málinca ilustrovala Radoslava Hrabovská grafickú podobu jej dal Mišo Šesták.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
VIDEO: Časté pitie môže prerásť do závislosti
<< predchádzajúci článok
Vajanského dielu sa venovalo mnoho literárnych kritikov a teoretikov