Antibiotiká: u 30 % dospelých vyvolajú hnačku

Bratislava 25. januára (OTS) - Spolu so smrtiacimi patogénmi ale, bohužiaľ, ničí aj „priateľské“ baktérie, ktoré sú súčasťou nášho tráviaceho a imunitného systému. Výsledkom narušenia rovnováhy v črevách je hnačka, s ktorou má pri alebo po antibiotickej liečbe skúsenosť 30 % dospelých. Aj keď deti od 1 do 4 rokov začínajú mať podobné zloženie baktérií v črevách ako dospelí, antibiotikami spôsobené hnačky sa u nich vyskytujú dokonca v 40 percentách. Pravdepodobnosť hnačky je vyššia pri užívaní širokospektrálnych antibiotík predpisovaných aj pri respiračných ochoreniach a rastie priamo úmerne s dĺžkou užívania antibiotík.


„Pre organizmus, ktorý je už oslabený bojom s chorobou a užívaním antibiotík, znamená hnačka veľmi vyčerpávajúce komplikácie. Vedie k ďalšiemu poškodeniu mikrobiálneho prostredia v čreve a predlžuje dĺžku rekonvalescencie,“ objasňuje MUDr. Adriana Šimková, PhD. Obnova črevného mikrobiómu je pritom náročnejšia než prevencia „vybitia“ ochranných baktérií.

Prečo antibiotiká ničia črevá?
Antibiotiká nedokážu rozoznať prospešné a škodlivé baktérie, preto dochádza k ničeniu aj črevných baktérií, ktoré majú vplyv na imunitu a zaisťujú správne zažívanie. Podľa americkej štúdie dokonca nie je mikrobióm (alebo mikroflóra), teda súhrn všetkých mikroorganizmov žijúcich v tráviacej sústave, úplne rovnaký ani po dvoch rokoch od užívania antibiotík – probiotiká čas regenerácie črevnej sliznice významne skrátia.

Črevný mikrobióm pomôžu pred negatívnymi vplyvmi ochrániť probiotiká (živé mikroorganizmy) a prebiotiká (výživné látky čiastočne štiepené baktériami) na niekoľkých úrovniach. Mechanický účinok probiotík spočíva v tom, že bojujú o miesto na priľnutie na črevnej sliznici. Pokiaľ miesto na črevnej sliznici získajú, patogény sa tak nemôžu naviazať alebo ich doslovne vytlačia z pôvodného miesta. Ochrana čreva je zabezpečená aj ďalším významným efektom živých baktérii a to tvorbou aktívnych metabolitov - antibakteriálnych látok. Ďalej majú probiotiká imunomodulačný účinok, a vďaka tomu nielenže pôsobia v črevách, ale súčasne zlepšujú celkovú imunitu organizmu. A preto vyčerpanému organizmu chorobou môžu napomôcť k rýchlejšiemu zotaveniu sa. Účinok probiotík a prebiotík sa vzájomne dopĺňa pri udržiavaní zdravej črevnej mikroflóry.

„Probiotiká by mali byť súčasťou liečby od začiatku užívania antibiotík a minimálne týždeň, ideálne 14 dní po jeho skončení,“ hovorí MUDr. Adriana Šimková, PhD. a dodáva: „Vtedy podávame vyššie odporúčané dávky. Stabilizácia črevného mikrobiómu môže trvať až 12 mesiacov po vysadení antibiotík, preto je vhodné v ďalšom období používať probiotiká pre dlhodobé užívanie s nižším počtom baktérií.“

Ktoré probiotiká kúpiť?
Často sa stane, že nám pri podávaní receptu na antibiotiká lekár povie, nech si v lekárni kúpime aj probiotiká. Ale aké? Pokiaľ sa nechcete spoliehať na radu lekárnika, prečítajte si, podľa čoho vyberať. Pri užívaní potom dbajte na to, aby ste probiotiká užívali v dvoch tretinách intervalu medzi antibiotikami, kedy je už účinná látka vstrebaná do krvného obehu. Probiotické baktérie potom negatívny vplyv antibiotík pomôžu napraviť.


TIP: Pokiaľ vám lekár predpíše antibiotiká, v lekárni pri ich nákupe požiadajte lekárnika tiež o probiotický prípravok pomáhajúci chrániť váš črevný mikrobióm. Doplnok stravy Biopron9 Premium obsahuje 20 miliárd živých probiotických organizmov z deviatich probiotických kmeňov a prebiotiká slúžiace ako ich „potrava“. U obsiahnutých probiotických kmeňov bolo overené, že pôsobia preventívne pri hnačkách spôsobených užívaním antibiotík. S tými má pritom skúsenosť 30 % dospelých.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR