Arménsko a Azerbajdžan rokovali o prímerí v Náhornom Karabachu

Viedeň 17. mája (TASR) - Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu sa v pondelok zhodli na potrebe prímeria a mierového riešenia konfliktu v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení Spojených štátov, Francúzska a Ruska, z ktorého v noci nadnes citovala agentúra Reuters.

Obaja lídri sa na rokovaní vo Viedni tiež dohodli, že stanovia termín a miesto svojho ďalšieho stretnutia, ktoré sa uskutoční v júni, a že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) urýchlene dokončí plán na monitorovanie dodržiavania prímeria v Náhornom Karabachu, vyplýva z vyhlásenia.

Viedenské rozhovory arménskeho prezidenta Serža Sarkisjana a jeho azerbajdžanského náprotivku Ilhama Alijeva boli prvými od dramatického vzplanutia násilia, ku ktorému došlo v apríli medzi Arménskom podporovanými separatistami a azerbajdžanskými vládnymi silami v Náhornom Karabachu.

Na schôdzke boli prítomní americký minister zahraničných vecí John Kerry, šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov a francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Harlem Désir. Kerry, ktorý je vo Viedni kvôli prebiehajúcim rokovaniam o Sýrii a Líbyi, osobitne hovoril s oboma lídrami inkriminovaných štátov.

Konflikt vyvolal znepokojenie medzinárodného spoločenstva sčasti aj preto, že by mohol viesť k destabilizácii oblasti, ktorá slúži ako koridor pre ropovody a plynovody smerujúce na svetové trhy.

Náhorný Karabach je arménskou enklávou v Azerbajdžane, na ktorej území bola v roku 1991 vyhlásená medzinárodne neuznaná Náhorná karabašská republika. Tamojší konflikt, ktorý si dodnes vyžiadal tisícky mŕtvych na oboch stranách a státisíce vnútorne vysídlených, sa skončil prímerím v roku 1994.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR