Bona v Babylone

  Skôr príjemná, ba čo viac, pravidelná povinnosť.  V pondelok sa spolu so svojou  kapelou v Babylone predstavil kamerunský basgitarista Richard Bona, jeden z mladej generácie muzikantov s etnokoreňmi, odchovaných oveľa viac na džezrocku než na swingu. Takpovediac v tesnom slede za ďalším adeptom dychtivým zaplniť miesto po velikánovi, akým bol Jaco Pastorius, čo ponúklo vítanú príležitosť porovnať kvality a ambície oboch.

Treba povedať, že v tomto nepriamom súboji zvíťazil vysoko na body práve Bona. Ponúkol dve hodiny mimoriadne citlivo interpretovanej muziky, kde každý tón bol starostlivo prevážený na lekárnických vážkach. Namiesto sólistických excesov a ohurujúcich fortissím predviedla kapela oveľa viac pianissima umožňujúceho poslucháčovi vychutnať každú jednu notu.
Väčšina skladieb bola vystavaná na karibských a latino či afro pôdorysoch (salsa, bossa, mambo...), najväčší dojem však vo mne zanechali krehké a lyrické kompozície, farbené Bonovým falzetovým spevom, ako ich možno počuť napríklad na poslednom albume Bonovho príležitostného partnera, gitaristu M. Sterna. Nuž, tešme sa na ďalšiu povinnú lekciu z džezovej muziky v babylonských priestoroch. 

Ivan Čeredejev