Dizajn bez centra?

Rozhodnutie súvisí podľa šéfa sekcie umenia Martina Maška so zmenou podpory kultúrnych aktivít vo sfére dizajnu. „Ide len o úsilie zrušiť štátnu príspevkovú inštitúciu Slovenské centrum dizajnu,“ vyhlásil Mašek v rozhovore pre denník SME. Jeho tvrdenia však narážajú na ostrý protest nielen dotknutej inštitúcie, ale aj výtvarníckej obce, vrátane vysokých škôl. Rektor Vysokej školy výtvarných umení Ján Hoffstädter sa listom obrátil na ministra kultúry, aby rozhodnutie prehodnotil. Hlasy, nabádajúce Františka Tótha na
zmenu postoja, sa ozvali i zo zahraničia, od európskej organizácie BEDA, združujúcej všetky dizajnové centrá na starom kontinente, ako aj z dizajncentier z Poľska, Fínska a z iných krajín.
Nestranný pozorovateľ by čakal, že rezort kultúry ponúkne detailný plán prechodu likvidovanej inštitúcie z príspevkovej na inú - neziskovú organizáciu tak, aby sa jej umelecko-ekonomické aktivity mohli ďalej rozvíjať.  Pretože nielen naša vláda, ale tiež Európska komisia prijala strategický program o posilnení konkurencieschopnosti krajín. Veď o takejto téme rokuje práve v týchto dňoch i generálne zhromaždenie UNESCO v Paríži. Podľa riaditeľky Slovenského centra dizajnu Kataríny Hubovej patrí dizajn  rovnako do tejto oblasti.
Dizajncentrum sa organizačne podieľa na viacerých medzinárodných výstavách a projektoch, avšak ako tvrdí Hubová, účasť Bratislavy je vzhľadom na chystanú likvidáciu ohrozená.
Mašek dodáva, že činnosť dizajncentra bude pokračovať na pôde Národnej galérie alebo ako nezisková organizácia. Za takýmito ponukami na prežitie však cítiť  neistotu. „Plynulý prechod do inej formy existencie ministerstvo nezabezpečilo. Riaditeľka  SNG vie o  tomto pláne iba neoficiálne,“ konštatuje Hubová a zdôrazňuje, že obe inštitúcie - galéria a dizajncentrum - fungujú na rozdielnych princípoch. Dizajncentrum  predovšetkým prepája umelecké aktivity  s potrebami priemyslu. „Nie je to len osvetová činnosť,“ komentuje vyhlásenie Mašeka, podľa ktorého sa účel tohto centra založeného v roku 1991 už vyčerpal. „Dnes sa dá dizajncentrum študovať na piatich školách, vznikli galérie a časopisy, ktoré sa venujú dizajnu,“ konštatuje Mašek v denníku SME.  Ako však dodáva - smerom k priemyslu nie je úloha tejto inštitúcie rozvinutá. Kto by mal teda plniť túto úlohu?
„Vyvíjame aj aktivity smerom k priemyslu - národná cena za dizajn vznikla preto, aby sme podporovali uplatnenie slovenského dizajnu v slovenských firmách,“ argumentuje energická šéfka dizajncentra. Rektor VŠVU medzitým pripravuje ďalší list ministrovi a výtvarníci zamýšľajú spoločný postup voči Tóthovmu rezortu.