DRAGHI: ECB plánuje realizovať kvantitatívne uvoľňovanie v plnej miere

Frankfurt nad Mohanom 15. apríla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) nemá v pláne obmedziť či predčasne ukončiť svoj program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), aj keď predpokladá, že zotavovanie ekonomiky eurozóny naberie na sile. Uviedol to dnes po rozhodnutí ECB ponechať kľúčovú úrokovú sadzbu na historickom minime 0,05 % prezident ECB Mario Draghi. Informovala o tom agentúra Reuters.


"Naším cieľom je realizovať opatrenia menovej politiky v plnej miere," povedal Draghi. Ako dodal, nákupy dlhopisov by mali pokračovať podľa plánu, teda až do konca septembra 2016 a v každom prípade dovtedy, dokiaľ sa inflácia nedostane na cestu smerujúcu k inflačnému cieľu ECB. Ten je stanovený tesne pod úrovňou 2 %. Podľa posledných údajov z eurozóny sa medziročná miera inflácie stále drží v zápornom teritóriu. Ako uviedol Eurostat, v marci klesli spotrebiteľské ceny v krajinách menového bloku medziročne o 0,1 %. To znamená zmiernenie oproti februáru, keď pokles spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahol 0,3 %.

ECB spustila svoj program kvantitatívneho uvoľňovania v marci. V rámci tohto programu plánuje mesačne nakupovať vládne a firemné dlhopisy za 60 miliárd eur a ako pred niekoľkými dňami ECB oznámila, za prvý mesiac od spustenia programu tento plán splnila.

V tejto súvislosti Draghi uviedol, že je prekvapený špekuláciami o predčasnom ukončení programu, pričom ten funguje zatiaľ len mesiac. Ako povedal, opatrenia banky prispejú k ďalšiemu zlepšeniu vyhliadok ekonomiky eurozóny, pričom ECB momentálne očakáva, že zotavovanie ekonomiky bude postupne naberať na sile.

Zároveň dodal, že nie je dôvod obávať sa prípadného nedostatku dlhopisov na nákupy zo strany ECB. Ako povedal, banka nevidí v tomto smere žiadne problémy.

Čo sa týka Grécka, prezident ECB uviedol, že ďalší vývoj pomoci pre krajinu má v rukách grécka vláda. Tá doteraz neposkytla veriteľom prijateľný program reforiem.

ECB medzitým zvýšila sumu, ktorú môžu grécke banky čerpať v rámci programu núdzového financovania známeho ako ELA (Emergency Liquidity Assistance) na 74 miliárd eur zo 73,2 miliardy eur. Grécke banky už z tejto pomoci využili 70 miliárd eur, tvrdí zdroj z gréckeho finančného systému.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR