Džudo: Na tatami sa nenarieka, len želaní sa nakopilo neúrekom

Banská Bystrica 2. januára (TASR) - Slovenské džudo v starom roku oslavovalo 60-ročnú existenciu dôstojným spôsobom. Pripomenulo si hlavne úspechy a cez ne sa naštartovalo do nového roka. Aj keď by sa z problémov mohla zostaviť viacposchodová torta, na tatami sa nenarieka, skôr sa kopia želania na prežitie a dôstojné žitie napájané úspechmi.


Prezident zväzu Ján Krišanda si zaplesal na 60-ke a hneď aj kul plány na neokrúhlych, zdanlivo bezvýznamných 61. "Oslavy sa oficiálne začali, oficiálne aj skončili, no nás čaká permanentný kopec práce. Na oslavách zarezonovali hlavne výsledky od roku 2004 a vyzdvihli sme ľudí, ktorí najviac pomohli. Mňa však najviac zaujíma budúcnosť slovenského džuda a aká bude, dosť napovie už rok 2015."

Slovenské džudo sa nechystá pasívne si užívať históriu, prioritne sa nachystalo podľa Jána Krišandu prežiť ťažké časy. "Revízia systému je nevyhnutná, pretože sa dostávame do extrémov. Džudo patrí do rodiny olympijských športovov a dotácie nám neustále klesajú. Vzniká dilema, či peniaze použiť na zabezpečenie činnosti sekretariátu a mládeže, alebo či financovať Milana Randla v olympijskej kvalifikácii. Treba hľadať riešenia, aby nevznikali paradoxy takého druhu, že sa pridelia financie, a potom hľadajú spôsoby na zmiernenie ich nedostatku."

Talenty nevymierajú, rodia sa podľa nepísanej rovnice, len treba dosadiť tie správne neznáme. "Hlavne vďaka nášmu najväčšiemu sponzorovi a jeho ochote vykrývať celú stratu pri výchove mládeže vlastníme cenné tromfy," vyratúva šéf zväzu. "Zachovali sme si centrum olympijskej prípravy a financujeme ho čisto z vlastných finančných zdrojov. Dokonca sme za predchádzajúce dva roky zdvihli aj členskú základňu. Na vrcholnej úrovni sa zväčša objavuje jedno meno a aj v tomto by nám projekt mal pomôcť. Objavujú sa talenty, šiesti - siedmi sa už vyhranili a na turnajoch Európskeho pohára sa aj presadili. A verím, že sa objavíme na vrcholnej úrovni aj v súťaži družstiev. Netreba nám pozerať do Nemecka, alebo niekde inde, stačí do Čiech, kde systém podpory mládeže a financovanie športu funguje."

Prezident zväzu Ján Krišanda popustil aj uzdu fantázie a v predstavivosti dospel do roku 2020. "Po piatich rokoch tvrdej práce by som si želal, aby traja muži poleteli na olympiádu v Tokiu roku 2020 a k nim by sa pridali dve ženy. Nie je to zbožné želanie, máme sa o koho oprieť. Verím, že sa nami vytypovaní borci ukážu naplno už onedlho, na majstrovstvách Európy do 23 rokov, ktoré organizujeme v novom roku. Plakať nepomôže, džudo sa na verejnosti neustále pripomína a raz nás určite ocení."

Pred desiatimi rokmi Jozef Krnáč na OH v Aténach prekliesnil cestu k striebornému stupňu. Odvtedy sa veľa nezmenilo, len sa čaká, kedy znovu niekto vystrelí ako kométa do nekonečného vesmíru. "Mne sa ponúka viacero uhlov pohľadu na analýzu," zamyslel sa Jozef Krnáč. "Menšie športy sa otriasajú v základoch, hľadajú pevnú pôdu pod nohami. Treba len veriť, že zmena nastane, džudo patrí medzi najpopulárnejšie športy, ani nie tak na Slovensku, ale vo svete. Na olympiáde pribudne súťaž družstiev a aj tento prírastok presviedča o jeho obrovskom rozmachu a veľkej budúcnosti."

Talenty v doraste Jozef Krnáč oživuje na reprezentačnej úrovni. "Ťažko ich hľadať a kriesiť. Dnes sa už zabehol svetový rankingový list dorastencov, zbierajú sa body, nasadzujú súperi na turnajoch. Ak sa chcete v rebríčku posunúť vpred, stojí to strašne veľa peňazí. Presadia sa hlavne super talenty a ja sa snažím na niekoho takého natrafiť, vychovať ho a pretlačiť do elity."

Strieborný v Aténach rozpitval najväčšie choroby slovenského džuda. "Problém klíči v nedostatku financií, bez nich na vyššej úrovni fungovať nemôžete. Na zelenej lúke a bez ničoho sa úrody nedočkáte. Niekedy motyka vystrelí, no obrazne povedané, raz za sto rokov. U nás športovci naplno aj vyniknú, no mnohí z nich netrénujú na Slovensku a na tento fakt sa zabúda. Ja trénujem v Bratislave, kde funguje zväzové centrum talentovanej mládeže a aj Národné športové centrum podchytilo niektorých džudistov. Matej Poliak, Peter Žilka, Adela Jakubcová nám robia výsledky, v Banskej Bystrici sa venujú ďalším talentom. Nie som skeptik, len podpory by sa zišlo viac."

Šéftréner Rastislav Mezovský by taktiež rád zatriasol mešcom, no keďže ten rozprávkový nevlastní, ťažko predvída vývoj. "Vychádzame z dostupných financií a z toho sa odvíja motivácia športovcov. Do 18 rokov ešte môžeme talenty udržať, potom však odchádzajú do škôl, alebo pracovať a nastáva problém, akým spôsobom ich udržať. Musia sa živiť, zarábať, v armádnej Dukle niekoľkí síce pôsobia ako profesionáli, prípadne môžu pôsobiť v Národnom športovom cente, no tu narážajú na nevyhnutné kritérium vlastniť medailu z vrcholných podujatí."

V kuchárskej knihe sa nachádzajú tisíce receptov na zaručené lahôdky, v tej džudistickej sa zoradilo len zopár, a tak je to aj s talentami. "Ukazuje sa niekoľko juniorov, aj na základe výsledkov v tomto roku, ktoré vyvolali značnú spokojnosť. Usudzujeme, že práve oni by mohli byť strojcami svetlej budúcnosti. Ak by som niekoho označil slovami veľký talent, tak Petra Žilku a Filipa Štancela. Očakávame od nich, že sa čoskoro presadia aj na turnajoch Svetového pohára, no nebude to jednoduché. Výsledky z nich sa pripisujú do olympijskej kvalifikácie, všetci sa na ňu zameriavajú a konkurencia je bezhraničná."

Za najväčšiu chorobu slovenského džuda považuje Rastislav Mezovský odliv osobností. "Odbudlo nám z členskej základne, no rovnaké problémy postihli aj iné športové odvetvia. Všeobecné ubúdanie mladých považujem za naškodlivejší vírus, ktorý sa podpisuje na chorobe džuda. Nové športoviská nepribúdajú, ekonomické problémy sa naplno prejavujú, zohnať aj menšieho sponzora je zložité. No a nakoniec, opúšťajú nás mladí tréneri. Aj keď vyštudujú a získajú najvyššiu odbornosť, málokto z nich sa venuje trénerstvu. Poberú sa do iných sfér a hľadajú primerané zabezpečenie. Náš zväz ich normálne zaplatiť nemôže, čiže nastávajú dve možnosti, buď sa zmieria s amatérskym postavením vo svojich kluboch, alebo úplne stratia motiváciu, dajú nám zbohom a nevenujú sa svojej profesii."

Na prahu nového roka sa žiada brknúť na pozitívnu strunu. "Keby som všetko videl v čiernych farbách, trénera už nerobím," zdôraznil Rastislav Mezovský. "Aj nás by posunul vpred nejaký medailový výsledok, prekročili by sme tým svoj tieň. Čierna nad bielou prevláda, nielen v džude, ale v celom slovenskom športe a bol by som rád, keby sa nám v roku 2015 vvýraznejšie rozjasnilo."






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR