Hľadal v tme i na výslní»

Významný ľavicový intelektuál prežil vo svojej vlasti dlhé roky útlaku - nielen zo strany fašistického režimu Slovenského štátu, ale aj od tých, na ktorých strane oddane stál. Ako komunista sa  podieľal na nástupe socialistického systému v ČSR. Napokon sa pridal k jeho  kritikom, ktorých normalizačný režim po roku 1969 neľútostne odstránil z verejného života. Úspešný žurnalista - šéfredaktor Kultúrneho života, bol vylúčený nielen zo spisovateľskej organizácie, ale prepustili ho aj zo zamestnania a zakázali mu publikovať.
Juraj Špitzer bol Žid. Narodil sa v roku 1919 v Krupine. V roku 1938 začal v Prahe študovať medicínu, ale namiesto úspešného dovŕšenia štúdia strávil dva roky v zbernom koncentráku v Novákoch. Po vypuknutí SNP velil partizánskej jednotke. Patril k tým antifašistom, pre ktorých bolo členstvo v komunistickej strane iba dôsledkom ich myslenia a konania. „Intelektuáli prijímali socializmus a tým aj obranu škvŕn na slnku z odporu proti fašizmu, sotva preto, že by si boli preštudovali Marxov kapitál. Teda skôr mravne, pre ilúziu slobody a slobodnej kultúry,“ napísal v roku 1991.
Vďaka vydavateľstvu Kalligram mali slovenskí čitatelia možnosť spoznať intelektuálny rozsah jeho diela aj na sklonku autorovho života. Kniha Nechcel som byť žid vyšla 25 rokov po tom, čo ju Špitzer napísal - v roku 1994. Je smutnou i pravdivou spomienkou na udalosti z obdobia rasových zákonov a deportácií. Knihou esejí Svitá, až keď je celkom tma, v ktorej rozoberá tému holokaustu a židovstva na Slovensku, zreteľne prekročil svoj stredoeurópsky priestor. Dielo vyšlo krátko po autorovej smrti. Špitzer v ňom vyslovuje veľa pozoruhodných myšlienok i varovaní: „Tí, čo vybranú skupinu pomáhajú likvidovať, alebo sú pasívnymi pozorovateľmi, sa sami približujú k vlastnej likvidácii,“ tvrdí Špitzer. Ako tiché a ironické resumé svojho života cituje na záver poslednej kapitoly známe židovské príslovie „Svitať začína, až keď je celkom tma.“ Hľadať východisko z tmy sa dnes pokúša aj jeho dcéra, Zuzana Szatmáryová. Myšlienky svojho otca rozvíja na čele slovenskej nadácie Charty 77 - fondu na ochranu ľudských práv. 

 (jr)

í