Jadrový fyzik: Viem si predstaviť, že by mohol existovať antisvet
Na archívnej snímke pohľad na veľký hadrónový urýchľovač v tuneli v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve.
Na archívnej snímke pohľad na veľký hadrónový urýchľovač v tuneli v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve. Foto: TASR/AP Photo
Sitár pripomenul, že prestížne laboratórium vo švajčiarskej Ženeve sa okrem štúdia hmoty venuje aj výskumu antihmoty, okrem iného aj možnosti, či by mohla antihmota existovať samostatne. "Už teraz vieme, že antihmota je presný, zrkadlový obraz hmoty," prezradil vedec.
Poukázal pritom na to, že v CERN-e sa napríklad vyrába antivodík, atóm vodíka zložený z anti-protónu a pozitrónu (anti-elektrónu). "Na základe výskumu možno povedať, že antivodík je rovnaký ako vodík, len s opačnými znamienkami," uviedol. Priblížil aj doterajšie výsledky vedeckého experimentu ALICE, na ktorom má práve Slovensko v CERN-e veľmi silné zastúpenie a participujú na ňom tímy z Bratislavy a Košíc. "Tam sa zasa objavujú antijadrá, napríklad antihélium. A vidíme, že je to presný zrkadlový obraz hélia," objasnil Sitár.
Vedci si na základe súčasných poznatkov preto podľa Sitára vedia predstaviť iný priestor, resp. iný vesmír, kde by existovala iba antihmota. "Ukazuje sa, že je možný akýsi antisvet, kde by "antistôl" vyzeral presne ako náš stôl. A v ktorom by existovali antiľudia, ktorí by vyzerali tak ako my," povedal Sitár.
Upozornil však na to, že takéto svety a ani jeho časti by nemohli existovať spoločne. "Ak sa stretnú hmota a antihmota, anihilujú," vysvetlil. "Takže ani ľudia a antiľudia by sa stretnúť nemohli. Lebo by zo stretnutia ostal len veľký záblesk," dodal.
O skúmaní hmoty a antihmoty v CERN-e, možnostiach využitia súčasných poznatkov časticovej fyziky i slovenskom potenciáli v prestížnej organizácii pre jadrový výskum prezradí profesor Branislav Sitár viac v rozhovore, ktorý v agentúrnom servise TASR vyjde v nedeľu (29.11.) v rámci multimediálneho seriálu Osobnosti: tváre, myšlienky.
Súvisiace články
Vedci z CERN-u objavili nové častice nazývané pentakvarky
Vedci pracujúci s Veľkým hadrónovým urýchľovačom (LHC) pod švajčiarsko-francúzskou hranicou oznámili, že sa im podarilo objaviť nový druh častíc nazývaných ...
Najväčší a najvýkonnejší urýchľovač častíc je opäť v prevádzke
Na snímke z 31. mája 2007 Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) v kruhovom tuneli pod švajčiarsko-francúzskou hranicou
HEUER: CERN je obrovský sociologický experiment
Generálny riaditeľ Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) so sídlom v Ženeve Rolf-Dieter Heuer
Nikto neverí, že urýchľovač častíc môže vyprodukovať čierne diery
Na jednej strane by si ľudia podľa neho mali uvedomiť, že peniaze vložené do vedy v budúcnosti môžu priniesť veľa dobrého. Na strane druhej chápe, že je trochu problém obhájiť vynaložené peniaze, ...
Vedci dúfajú, že im Higgsov bozón vysvetlí vznik vesmíru
Fyzici z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) v stredu na odbornom seminári potvrdili, že objavili novú subatomárnu časticu zhodnú s Higgsovým bozónom. Častica je "zhodná ...
Vedcom z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sa podarilo vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) neďaleko švajčiarskej Ženevy na približne dve desatiny sekundy vytvoriť ...
V LHC sa približujú k objavu Higgsovho bozónu
Vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), ktorá prevádzkuje Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), v pondelok na 35. Medzinárodnej konferencii o fyzike vysokých ...
Vedci dosiahli v LHC nový rekord
Vedcom z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sa vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) podarilo dosiahnuť rekordnú úroveň približne 10-tisíc zrážok častíc za ...
Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN), ktorá v súčasnosti pracuje na najväčšom vedeckom experimente, je otvorená členstvu všetkých krajín, ktoré sa kvalifikujú. ...