K belgickej Veľkej noci patria čokoládové vajcia a jahňa na stole

rusel 14. apríla (TASR) - Kresťanské tradície, čokoládové pochúťky pre deti a jahňa na sviatočnom stole - tak by sa dala v skratke opísať belgická Veľká noc. Kým Slováci si čokoládové vajcia a iné dobroty musia vyšibať, belgické deti ich hľadajú počas veľkonočnej nedele ukryté v záhrade.

Podobne ako na Slovensku, aj k belgickej Veľkej noci neodmysliteľne patria vajíčka. Čokoládové, varené, či maľované ako symbol života nesmú počas veľkonočných sviatkov chýbať. Podobne sa so sviatkami viažu kuriatka symbolizujúce materstvo a detstvo.

V Belgicku s Veľkou nocou spájajú aj zvony. Podľa ľudových tradícií na Zelený štvrtok smerujú do Ríma na vysvätenie a vracajú sa odtiaľ v noci zo soboty na nedeľu plné vajec, ktoré dostanú poslušné deti. Počas Veľkej noci zvony v kostoloch nezvonia na znak smútku nad smrťou Ježiša Krista.

Na Veľký piatok platí bezmäsitý pôst a veriaci idú do kostola namiesto omše na krížovú cestu. V Belgicku vtedy nie je deň pracovného pokoja. V sobotu nasleduje veľkonočná vigília.

Podobne ako na Slovensku, aj v Beneluxe k týmto sviatkom patria zajace symbolizujúce hojnosť a plodnosť. Vo východnej časti Belgicka obývanej nemeckou menšinou práve zajac nosí deťom vajíčka.

Na veľkonočnú nedeľu belgické deti hľadajú čokoládové vajcia, zajace alebo kuriatka ukryté v záhrade, lese alebo poli. K sviatkom patrí aj tradícia maľovaných kraslíc.

V nedeľu sa stretáva rodina a spravidla si pochutnáva na jahňati. Jahňa je odkazom na kresťanský rozmer sviatkov a obetu Ježiša Krista. Na veľkonočný pondelok je deň pracovného pokoja.

Veľkonočné sviatky majú vo francúzštine názov "Paques". Toto slovo má pôvod v hebrejskom výraze "Pesach", čo je jeden z najvýznamnejších sviatkov v judaizme pripomínajúci útek židov z otroctva z Egypta.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR