Klimatický atlas Slovenska pokrstili vodou z Lomnického štítu
Vysoké Tatry sa v týchto dňoch kúpu v slnku. Jeho východy vidia pracovníci observatória na Lomnickom štíte na Slovensku ako prví.
Vysoké Tatry sa v týchto dňoch kúpu v slnku. Jeho východy vidia pracovníci observatória na Lomnickom štíte na Slovensku ako prví. Foto: TASR / Pavol Ďurčo
Bratislava 26. marca (TASR) – Slovensko sa po viac ako pol storočí dočkalo svojho ďalšieho klimatického atlasu. Slávnostne ho dnes pokrstili v stánku ministerstva životného prostredia na veľtrhu Coneco v Bratislave. Vodu zo snehu z Lomnického štítu na publikáciu symbolicky nalial minister životného prostredia Peter Žiga a generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Martin Benko.
Mapy zobrazujú napríklad priemerné, či minimálne alebo maximálne teploty na celom území krajiny, priemerné zrážky, početnosť výskytu búrok, výskyt a maximálne hodnoty snehovej pokrývky, slnečný svit, alebo aj charakteristiky z vyšších vrstiev atmosféry. „Mapy ukazujú i trend narastajúcej teploty na území Slovenska,“ uviedol Benko.
Taký veľký časový odstup medzi najnovším a doterajším klimatickým atlasom je podľa riaditeľa SHMÚ daný aj samotnou charakteristikou klimatológie. Tá posudzuje počasie v dlhších časových obdobiach nazvaných klimatologický normál. Atlas zachytáva normál od roku 1961 do roku 1990, plus ďalšie dve dekády. Klimatológovia na ňom pracovali od roku 2010. Ide o jeden z výstupov projektu financovaného z operačného programu Veda a výskum. Najviac práce zabralo spracovanie údajov.
„Keď si predstavíte 600 zrážkomerných staníc, 100 klimatologických staníc, 200 fenologických staníc a celé toto obdobie, tak sú to naozaj nepredstaviteľné množstvá údajov, ktoré bolo treba spracovať, očistiť od chýb, validovať a následne z nich spracovať priestorovú analýzu,“ opísal Benko. Na tejto práci sa podieľali nielen vedci z Bratislavy, ale aj z regionálnych pracovísk ústavu v Banskej Bystrici, Košiciach a v Žiline.
Dnes pokrstený Klimatický atlas Slovenska vyšiel zatiaľ iba v obmedzenom náklade. Podľa riaditeľa SHMÚ je v pláne dotlač, vďaka ktorej by si ho mohla neskôr kúpiť aj bežná verejnosť. Benko predpokladá, že by sa atlas mohol dostať na pulty kníhkupectiev.