Lietajúce jaštery by dnes neprežili

  Okrem obvyklých troch prstov mal na predných končatinách ešte aj štvrtý drapák, desaťkrát dlhší než ostatné. Ale až v 19. storočí prišiel francúzsky prírodovedec Georges Cuvier  na to, že prst zrejme slúžil na uchytenie lietajúcej blany. Živočích dostal meno pterodaktyl, ktoré vzniklo zložením gréckych výrazov pre krídlo a prst. Až neskôr prijali súčasné označenie pterosaurus čiže vtákojašter.
 Aj napriek tomu pod týmto pojmom si predstavujeme väčšinou iba jediného tvora, je ich v skutočnosti veľa. Na unikátnej brazílskej planine Araripe našli archeológovia až devätnásť nových druhov.
 Podľa vedcov sa pterosaurus  vyvinul z malého plaza, ktorý sa pri zháňaní potravy naučil preskakovať z jedného stromu na druhý pomocou voľnej kože napnutej medzi končatinami. Prvé vtákojaštery sa objavili na Zemi už v období triasu, teda pred 225 miliónmi rokov. Ďalších 150 miliónov rokov potom ovládali oblohu. Žili na morských pobrežiach a ich potravu tvorili prevažne ryby. Niektoré druhy boli schopné dokonca stiahnuť krídla k trupu a strmhlav sa vrhnúť pod morskú hladinu za úlovkom.
 Najvyvinutejším z vtákojašterov bol pterandon s rozpätím krídiel až desať metrov. Jeho pozostatky našli paleontológovia v Kansase a Oregone. Poznáme však aj mnoho ďalších druhov, medzi ktoré patria drobný pterodactylus (západná Európa), srstnatý sordes (Kazachstan), dimorphodon s obrovskou lebkou (západná Európa) alebo aj obrí quetzalcoaltus, ktorý podľa niektorých názorov dosahoval rozpätie krídiel až štrnásť metrov. Lietajúce jaštery pravdepodobne žili na každej pevnine. Boli objavené aj pozostatky tupuxaura s rozpätím krídiel šesť metrov z Brazílie, argentínskeho pterodaustra či čínskeho dsungariptera. Ich loveckým revírom bolo aj dnešné Rusko, Japonsko, Stredný východ alebo Afrika. Dnes by však nedokázali ani vzlietnuť, tak sa zmenilo - vyčistilo - ovzdušie zemegule.