Ministerstvo: Na znižovaní emisií je potrebná celosvetová dohoda

Bratislava 28. novembra (TASR) - Slovensko ako súčasť Európskej únie, ktorá ja celosvetovým zeleným lídrom, podporuje boj proti klimatickej zmene a globálnemu otepľovaniu. Ako však pred nadchádzajúcou klimatickou konferenciou v Paríži upozorňuje envirorezort, kým sa k potrebným opatreniam nepridajú ďalšie rozvinuté štáty a súčasne veľkí emitenti, ktorí environmentálny rozmer natoľko nezohľadňujú, ako USA, Čína, India, Rusko, situácia sa nevyrieši.

"Ak by EÚ znižovala emisie jednostranne a len sama, jediné, čo by dosiahla, by bola strata konkurencie európskeho priemyslu oproti štátom, ktoré neinvestujú do drahých nových technológií šetrných voči životnému prostrediu. Preto je potrebná celosvetová dohoda. Tá sa však prijíma ťažko, pretože bude mať zásadné ekonomické dosahy," uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.

Slovensko dodržiava spoločnú pozíciu EÚ, a to znížiť emisie do roku 2030 o 40 percent v porovnaní so stavom v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent. Podľa envirorezortu ide o ambiciózne ciele. "Slovensko bude musieť zvýšiť úsilie, aby ich dokázalo splniť. Nie sú však nereálne a rezort životného prostredia verí, že budú mať pozitívny vplyv nielen na klímu, ale aj na zmenu orientácie slovenského hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu rozvoju a k nízkouhlíkovým technológiám," doplnil Stano.

Nová klimatická dohoda, ktorej prijatie sa od konferencie očakáva, bude platná až od roku 2020. Sprísňovanie cieľov do tohto obdobia Slovensko rovnako ako EÚ nepodporí. Ako vyplýva z postupu slovenskej delegácie, SR nechce, aby sa zakotvilo formálne zvýšenie záväzku podľa Dodatku z Dauhy Kjótskeho protokolu. V tom má EÚ svoj cieľ znižovania emisií o 20 percent do roku 2020. Prísnejšie limity by pre SR priniesli napríklad menej peňazí z obchodovania s emisiami.

Súčasné záväzky podľa dodatku z Dauhy ohľadne znižovania emisií sa týkajú len vyspelých krajín, aj to nie všetkých, a pokrývajú len necelých 15 percent svetových emisií. "To zďaleka nestačí na dosiahnutie cieľa dohovoru: udržať rast priemernej globálnej teploty do roku 2100 pod úrovňou dva stupne Celzia oproti roku 1990. Svet preto nutne potrebuje globálnu dohodu. Presadzuje ju aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, s ktorým diskutoval minister Peter Žiga počas jeho nedávnej návštevy Slovenska," povedal Stano.

Globálne otepľovanie a klimatická zmena sú témy, ktoré sa týkajú každého človeka na svete, pripomína envirorezort. Ich dôsledky možno pociťovať aj na Slovensku v podobe extrémov a výkyvov počasia. "Objavujú sa názory, že klimatická zmena je pre ľudstvo najväčšia zbraň hromadného ničenia. Nie je však vnímaná ak bezprostredná hrozba, lebo postupuje pomaly – zmeny nie je vidieť zo dňa na deň, hoci trend je stále rýchlejší. Pre ekológov alebo ministrov zodpovedných za životné prostredie je to najväčšia výzva," skonštatoval Stano.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR