Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

05. augusta 2017

Nižný Hrušov má svetoznámu rodáčku aj relikvie Jána Pavla II.



Na snímke vchod do Múzea Anny Lesznai v Nižnom Hrušove 4. augusta 2017



Zdieľať
Na snímke vchod do Múzea Anny Lesznai v Nižnom Hrušove 4. augusta 2017 Foto: TASR/Michaela Zdražilová
Nižný Hrušov 5. augusta (TASR) – Nižný Hrušov vo Vranovskom okrese inšpiroval v minulosti maliarku, spisovateľku a političku Annu Lesznai, ktorá v miestnom kaštieli prežila 54 rokov. Na počesť slávnej rodáčky zriadili v obci múzeum. Širokej verejnosti približuje jej život, prácu, ale aj diela.


Iniciátorom vzniku múzea je Jaroslav Krajňák. Jedným z dôvodov, prečo sa ho rozhodol založiť, je fakt, že epochu grófov v dedine po druhej svetovej vojne pochovali. Celý ich životopis však poznal z rozprávania svojich rodičov. Po roku 1990 začal skupovať artefakty, ktoré pochádzali z kaštieľa. Návštevníci tu nájdu množstvo výtvarných diel Lesznai i jej priateľov. Objavia tam tiež jej literárnu tvorbu či ilustrácie.

Anna Lesznai, vlastným menom Amália Moscovitzová, sa v Nižnom Hrušove narodila v roku 1885. Po prvý raz sa vydala v 17 rokoch. Z prvého manželstva, ktoré trvalo len rok, mala syna Karola. Venoval sa fotografovaniu. "Vďaka nemu máme k dispozícii mnoho snímok," poznamenal Krajňák. Anna sa po rozvode začala naplno venovať výtvarnému umeniu, ktoré študovala v Budapešti a Paríži, ale aj písaniu. Vo svojich básňach podľa Krajňáka opisuje krásy Nižného Hrušova i dedinky Lesné, podľa ktorej si vybrala svoje umelecké meno. Vytvorila tiež vlastnú manufaktúru. Niekoľko žien z Lesného vyšívalo jej secesné motívy na plátno. "Ako dekorácie ich nosila do Budapešti, kde mali veľký úspech," spomenul s tým, že na tejto tvorbe stavala aj v budúcnosti v Spojených štátoch amerických, kde zo strachu pred fašistami emigrovala v roku 1939.

"Jej rodina sa na Zemplíne usadila po tom, čo jej dedo Móric ako pomerne známy lekár na východe úspešne začal riešiť problém s cholerou," uviedol Krajňák. V roku 1867 získal šľachtický predikát Zempléni. Vlastnili kaštieľ i priľahlé panstvo už od roku 1872. Súčasťou ich pozemkov bola aj obrovská záhrada, tzv. Kerta. "Keď sa Anna ako 80-ročná vrátila z emigrácie, bola veľmi sklamaná, že po druhej svetovej vojne ju komunisti celú rozparcelovali a dali nemajetným na stavebné pozemky. V ich záhrade je teraz postavených možno 50 rodinných domov," spomenul.

V kaštieli, ktorý dnes chátra, sa okrem vzácneho nábytku nachádzala aj knižnica, obsahovala 7000 zväzkov. Podarilo sa z nich zachrániť len veľmi málo. "Keď prišli Rusi a bola zima, začali nimi kúriť. Ostatnú časť vraj vyhodili do studne v záhrade," priblížil Krajňák s tým, že niekoľko ich je v Maďarsku, zvyšok si ľudia po smrti jej syna Karola rozobrali. "Žil do roku 1944, zabili ho Nemci. Pochovaný je vďaka vtedajšiemu služobníctvu na miestnom cintoríne," doplnil.

Na Slovensku vie verejnosť o Anne Lesznai len veľmi málo. Podľa Krajňáka však bola celosvetovo uznávanou osobnosťou. Keďže bola veľmi vzdelaná, pôsobila vo vysokej politickej sfére. "Bola tzv. povereníčkou ministerstva školstva, pomáhala aj vzniku Košickej moderny," vysvetlil s tým, že k tomu bola ešte aj veľmi dobrým človekom. "Každú nedeľu napr. rozdávala deťom, ktoré išli z kostola, cukríky z Viedne. A nielen to. Pomáhala aj ľuďom v biede, keď im napr. zhorela strecha," zaspomínal na šľachetnosť rodáčky. Zomrela v New Yorku v roku 1966. Pochovaná je v Maďarsku.



Obecná knižnica má dlhoročnú tradíciu, o čitateľov nemá núdzu


Na snímke správkyňa obecnej knižnice v Nižnom Hrušove vo Vranovskom okrese Slávka Boguská. V Nižnom Hrušove 4. augusta 2017. Foto: TASR/Michaela Zdražilová
Kaštieľ v Nižnom Hrušove vo Vranovskom okrese bol kedysi známy aj rozsiahlou knižnicou, ktorá obsahovala 7000 zväzkov. História tej obecnej siaha až do roku 1931. Stálym čitateľom ponúka približne 4000 kníh.

Ako TASR informovala Slávka Boguská, ktorá obecnú knižnicu spravuje, záujem o literatúru zo strany obyvateľov stále pretrváva. Knižničný fond každoročne obnovujú. "Každý rok čitatelia čakajú na nové knihy a chodia sa pýtať, kedy už budú," uviedla s úsmevom. Jeho súčasťou sú aj tituly od autorov, ktorí sú rodákmi z Nižného Hrušova. "Jedným z nich je Jozef Mazár, potom Andrej Kunca, ktorý písal odbornú literatúru, Jaroslav Krajňák venoval knižnici dve publikácie. Teraz v júni tohto roka máme ďalší prírastok od našej autorky a zároveň čitateľky Márie Bilej," vymenovala.

Pri výbere nových kníh rozhodujú najmä čitatelia. Snažia sa ju dopĺňať tak, aby bola zaujímavá pre všetky vekové kategórie. "Niektorí majú radi detektívky, mladšie ročníky zamilované romány. Tínedžeri sa zaujímajú napr. o čarodejnice, ale v popredí sú aj historické romány," priblížila Boguská s tým, že pre zatraktívnenie a zviditeľnenie knižnice organizujú aj rôzne podujatia. "Marec - mesiac knihy je už tradičný. Vystavujeme pri tejto príležitosti nové publikácie. Sprievodný program je spojený s recitáciou, hrou na hudobný nástroj a tematicky zameranou výstavou. Každý rok máme zaujímavého hosťa," spomenula. Ďalšou akciou je Celé Slovensko číta deťom. "Realizujeme to vždy na inom mieste v obci pre deti materskej a základnej školy preto, aby spoznávali Nižný Hrušov," doplnila.

Knižnica v obci nikdy nemala vlastnú budovu. Jeden čas sídlila v kaštieli, ale aj v kultúrnom dome. V súčasnosti sa nachádza v priestoroch obecného úradu. Momentálne ju navštevuje viac ako 100 čitateľov. Za mimoriadne prispievanie k tomu, aby bolo čítanie dôležitou súčasťou voľnočasových aktivít, získala obecná knižnica vlani aj ocenenie od Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou.

Knižnica v Nižnom Hrušove má dlhoročnú tradíciu, ktorá je nepriamo spojená aj so spomínanou súkromnou knižnicou v miestnom kaštieli. Pôvodné knihy sa však odtiaľ pre potreby obecnej knižnice nezachovali. Ako TASR informoval starosta obce Ján Fenčák, časť zväzkov si Anna Lesznai, ktorá v kaštieli žila, vzala so sebou do Maďarska, kam utiekla v roku 1939 zo strachu pred fašistami, keďže boli Židia. Neskôr emigrovala do USA. "Z Hatvane, kde Anna prežila časť svojho života, nám spomínali, že sa tam našlo približne 400 kníh. Prevažná časť je v maďarčine," uzavrel.

V obci sú aktívne viaceré organizácie


Na snímke predseda Dobrovoľného hasičského zboru v v Nižnom Hrušove vo Vranovskom okrese Peter Marjov. V Nižnom Hrušove 4. augusta 2017. Foto: TASR/Michaela Zdražilová
Život v Nižnom Hrušove vo Vranovskom okrese spestruje aj činnosť viacerých organizácií. O tom, že je o ne záujem, svedčí aj počet ich členov. Futbalistov je 70, dobrovoľných hasičov 30 a aktívnych dôchodcov 122.

Futbalový klub má v obci svoju tradíciu už od roku 1947. Zastúpené sú všetky vekové kategórie od prípravky, žiakov, dorastencov až po dospelých. "Máme dokonca aj jednu žiačku, ktorá sa hre venuje aktívne," priblížil pre TASR obecný poslanec a predseda kultúrno-športovej komisie Miroslav Kužma. Z Nižného Hrušova vzišli podľa jeho slov napr. Ján Leško, ktorý bol reprezentantom SR do 21 rokov, momentálne je vo Francúzsku. "Z tej staršej generácie spomeniem Mariána Palka, ktorý si zahral federálnu ligu," doplnil.

Citeľný nie je v obci len rozvoj futbalu. "Mali sme tu majstra sveta v silovom trojboji Petra Marčáka, ktorý momentálne pôsobí v Kanade. Teraz nám vyrastá ďalší nový športovec – Adrián Baran, ktorý sa venuje atletike, konkrétne vrhu guľou," povedal Kužma s tým, že v priestoroch futbalového ihriska sa mu snažia poskytnúť podmienky na tréning, preto tu vybudovali klietku na vrh guľou, oštepom a diskom. "Je zároveň aj členom futbalového mužstva," dodal.

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) funguje v obci 25 rokov. "Máme zhruba 30 členov, z toho osem dievčat. K dispozícii máme techniku, ktorá nám stačí na ten prvotný zásah," uviedol pre TASR predseda DHZ Peter Marjov s tým, že sú nápomocní nielen v Nižnom Hrušove, ale aj v okolitých obciach. Ročne absolvujú približne desať výjazdov k požiarom. Vekové rozhranie členov je od 15 približne do 40 rokov. "Dvere máme otvorené stále pre každého. Je to však skôr o voľnom čase a vzťahu k dobrovoľníctvu," zdôraznil.

Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Nižnom Hrušove je aktívna vo viacerých oblastiach. "Voľný čas sa snažíme vyplniť organizovaním spoločenských podujatí v priebehu celého roka," informoval TASR jej predseda Juraj Barkóci. Začiatkom roka je to napr. bál, na jar akcia pre záhradkárov, kde sa učia rezať a tvarovať ovocné dreviny. "Uskutočňuje sa to v poslednej dobe vo farskom sade. Máme aj svojho lektora," priblížil.

Medzi sezónne akcie patrí maľovanie kraslíc či výroba rôznych ozdôb. Na populárnej Zemplínskej ostrej kose pracujú počas celého roka. V lete organizujú okrem iného tzv. pochod k hrušovským krížom, počas ktorého spoznávajú tunajšiu prírodu. "Koncom roka pripravujeme na obecnej fontáne tiež adventný veniec," spomenul Barkóci. Dôchodcovia využívajú aj možnosť vzdelávania. "Starosta nám zabezpečil dva počítače, ktoré máme k dispozícii. Máme aj internet, takže ak si potrebujeme niečo vybaviť, nie je problém," uzavrel.

Turista nájde v obci náučný chodník i viacero kultúrnych pamiatok


Na snímke jazero pri obci Nižný Hrušov vo Vranovskom okrese. V Nižnom Hrušove 4. augusta 2017. Foto: TASR/Michaela Zdražilová
Turista nájde v Nižnom Hrušove v okrese Vranov nad Topľou náučný chodník, pozrieť si môže aj kostoly, ktoré patria k národným kultúrnym pamiatkam, ale aj historickú budovu miestneho kaštieľa.

Tá je spätá s osobnosťou maliarky, spisovateľky a političky Anny Lesznai, ktorá v ňom strávila väčšiu časť svojho života. V súčasnosti však objekt chátra po tom, čo ho v roku 2015 poškodil požiar. Ako pre TASR uviedol starosta Ján Fenčák, obec sa snaží nájsť finančné zdroje na jeho opravu, aby mohol slúžiť verejnosti.

Nižný Hrušov je spätý aj s náboženským turizmom. V rímskokatolíckom kostole, ktorý oslávi v budúcom roku storočnicu, sa nachádzajú relikvie sv. sestry Faustíny a Jána Pavla II. "V obci máme kláštor Božieho Milosrdenstva. Pôsobia tu tri rehoľné sestričky, ktoré sa venujú starostlivosti o občanov a sociálnej práci," spomenul starosta. V gréckokatolíckom chráme sú zas uložené relikvie blahoslaveného mučeníka Metoda Dominika Trčku.

Turisticko-náučný chodník "Po Hrušovských mohylách" ponúka návštevníkom obce nenáročné spoznávanie okolitej prírody. "V našom lese sa nachádza zhruba 25 identifikovaných mohýl, ktoré sme v roku 2015 spojili chodníkom. Začína sa v centre obce, prechádza rôznymi zaujímavými miestami cez les, mohyly až k rybníku," priblížil desať kilometrov dlhú trasu Fenčák s tým, že je určená aj pre začiatočníkov. "Za dve a pol hodiny ju zvládnu deti, ale aj starší ľudia," doplnil.

Veľmi dôležitou súčasťou obce bol v minulosti most cez rieku Ondava, ktorým bol Nižný Hrušov prepojený s Dlhým Klčovom. Samospráva momentálne pracuje na jeho obnove. Nadväzuje naň totiž okrem iného ďalšia aktivita spojená s rozvojom cestovného ruchu. Ide o cyklotrasu Ondava, ktorá by mala v budúcnosti spájať Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Ukrajinu.

Obec chce byť atraktívna aj pre mladých ľudí


a snímke starosta obce Nižný Hrušov vo Vranovskom okrese Ján Fenčák. Foto: TASR/Michaela Zdražilová
Nižný Hrušov v okrese Vranov nad Topľou chce byť atraktívny aj pre mladých ľudí. Samospráva sa preto snaží realizovať viacero investičných aktivít, ktoré k tomu dopomôžu. Pre TASR to uviedol starosta obce Ján Fenčák.

"Vybudovali sme verejný park pre deti s rodičmi, ktorý chceme dopĺňať o ďalšie detské atrakcie, ale chceli by sme tam vytvoriť aj workoutové ihrisko pre dospelých," priblížil. Prioritou je tiež infraštruktúra. "Hlavne tá kanalizačná, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Sme niekde na 65 %. Pevne verím, že do budúceho roka to dotiahneme na číslo 80 %," spomenul. Samospráva investuje aj do obecného majetku. Momentálne prebieha rekonštrukcia obecného úradu a kultúrneho domu, v ktorom je aj sídlo materskej školy. Získala na to financie z eurofondov. "Máme moderné LED osvetlenie v obci, svietime teda celú noc. Pripravujeme opravy ciest či modernizáciu základnej školy," vymenoval aktivity Fenčák.

Pustiť by sa chceli tiež do rozvoja športového areálu. Okrem futbalového a volejbalového ihriska či klietky na vrh guľou, oštepom a diskom tu plánujú vybudovať aj atletickú dráhu či pieskové doskočisko. "Chceme tiež vytvoriť podmienky pre dobrovoľných hasičov, ktorí sú v Hrušove veľmi aktívni," poznamenal s tým, že by pre nich chceli zrealizovať výstavbu požiarnej zbrojnice, keďže techniku majú uskladnenú len v náhradných priestoroch.

V obci sa rozvíja aj zamestnanosť. Ľudia tu pracujú v čokoládovni, poľnohospodárstve, ale aj v obecnom podniku Catering Hruška. "Zamestnávame troch ľudí, ostatní sú na dohodu. Prostredníctvom akčného plánu chceme vytvoriť ešte viac pracovných miest," spomenul starosta s tým, že majú za sebou už rok činnosti.

Za dôležité považujú v obci obnovenie mosta cez rieku Ondava, ktorý by opätovne spojil Nižný Hrušov s Dlhým Klčovom. Postaviť ho majú z častí bývalého bratislavského Starého mosta. Momentálne je uskladnený v Prešove. Jeho výstavba je zahrnutá aj do akčného plánu. "Most nie je významný len pre obec, ale dokáže vytvoriť nové dopravné prepojenie pre región," poznamenal Fenčák s tým, že by sa tak skrátila doba cestovania napr. do Michaloviec, ale aj z Humenského a Vranovského okresu do Košíc.












Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V nedeľu sa výrazne ochladí, horúčavy sa majú v strede týždňa vrátiť
<< predchádzajúci článok
Pri prestrelke s indickými vládnymi silami zahynuli traja militanti