Postavenie Úradu jadrového dozoru sa posilní

Bratislava 11. apríla (TASR) - Postavenie Úradu jadrového dozoru (ÚJD) sa posilní. Vyplýva to z novely atómového zákona, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.


ÚJD má podľa novely vystupovať ako nezávislý orgán pri regulačnom rozhodovaní, čo sa pri zaisťovaní vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti pretavuje do požiadavky nestranného a transparentného rozhodovania bez náležitého ovplyvňovania, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť jadrových zariadení v SR.

"Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona patrí požiadavka na pravidelné partnerské hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení členských štátov Euratomu, a to formou posudzovania spoločnej špecifickej technickej témy," uviedol ÚJD v dôvodovej správe k novele.

Partnerské hodnotenie by malo smerovať k vypracovaniu národných akčných plánov a vlastných vnútroštátnych hodnotení, ktorých úlohou by malo byť riešenie partikulárnych nedostatkov zistených v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení. Požadované partnerské hodnotenia by pritom mali byť postavené na zásade vzájomnej dôvery.

Súčasťou požiadavky na transparentnosť pri rozhodovaní nezávislého dozorného orgánu v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení je aj zvýšená informačná povinnosť účastníkov rozhodovacích procesov v tejto oblasti. "Konečným cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť verejnosti príležitosť zúčastňovať sa na vybraných fázach rozhodovacieho procesu týkajúceho sa jadrových zariadení," podčiarkol úrad.

Poslaním novely je zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti jadrových zariadení v SR tak, aby táto zapadala do spoločného európskeho rámca. "Táto právna úprava ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, ktorý vychádza z požiadaviek definovaných v Dohovore o jadrovej bezpečnosti a zo základných bezpečnostných princípov formulovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu," zdôraznil ÚJD.

Novela podľa ÚJD berie do úvahy aj závery obsiahnuté vo Viedenskej deklarácii o jadrovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v roku 2015 ako reakcia medzinárodného spoločenstva na udalosti v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima, s cieľom definovať dodatočné požiadavky na jadrovú bezpečnosť existujúcich i budúcich jadrových zariadení.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR