Prvým černošským prezidentom v JAR bol Nelson Mandela

Pretória 18. júla (TASR) - Pred 100 rokmi sa narodil prvý černošský prezident v dejinách Juhoafrickej republiky (JAR) Nelson Rolihlahla Mandela. Svetlo sveta uzrel 18. júla 1918 v dedinke Mvezo neďaleko mesta Umtata (dnes Mthatha v provincii Východné Kapsko na juhu JAR) ako najstarší syn náčelníka kmeňa Thembu.


Základné a stredné vzdelanie získal na metodistických a misijných školách. Od roku 1938 študoval právo na Univerzite Fort Hare v juhoafrickom meste Alice. O dva roky bol vylúčený zo štúdia za organizovanie bojkotu volieb do študentskej rady. Pracoval v belošskej advokátskej poradni v Johannesburgu a v roku 1942 ukončil diaľkové štúdium práva na Witwatersrandskej univerzite.

Od roku 1944 bol členom strany Africký národný kongres (ANC). V druhej polovici 40. rokov 20. storočia bol jedným zo zakladateľov Ligy mládeže ANC a v rokoch 1951-52 jej predsedom. V roku 1952 si otvoril prvú černošskú advokátsku kanceláriu v JAR a viedol kampaň občianskej neposlušnosti proti režimu apartheidu, bol za to zatknutý a krátko väznený. V júli 1955 bol jedným z organizátorov politického summitu Kongres ľudu, ktorý položil základy pre hnutie proti apartheidu.

Vláda Nelsonovi Mandelovi niekoľkokrát ponúkla milosť, ak odíde do exilu v Transkei (čo bol v rokoch 1976-94 neuznaný bábkový štát na juhu JAR), ale vždy to odmietol. Po nástupe Frederika de Klerka do funkcie juhoafrického prezidenta ho v roku 1990 po 27 rokoch v žalári oslobodili a zrušili aj zákaz činnosti ANC.

Po prepustení na slobodu vyzval Nelson Mandela na zhromaždení členov ANC a ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia. Jeho úsilie a popularita priniesli ovocie, pretože v prvých multirasových a demokratických parlamentných voľbách v JAR 27. apríla 1994 zvíťazilo ANC, ktoré získal až 62,65 percenta hlasov voličov.

Parlament následne zvolil hlavu štátu, ktorá 10. mája 1994 zložila v Pretórii slávnostnú prezidentskú prísahu: Nelson Mandela sa tak stal prvým černošským prezidentom v dejinách JAR. V decembri 1997 zvolili delegáti zjazdu ANC do čela tejto organizácie jeho nástupcu Thaba Mbekiho, ktorý ho napokon 16. júna 1999 nahradil aj vo funkcii prezidenta JAR.

Po odovzdaní prezidentskej funkcie sa Mandela stal zástupcom rady sociálnych spolkov a spolkov bojujúcich za ľudské práva.

Nelson Mandela získal viaceré medzinárodné ocenenia, napríklad aj Cenu Andreja Sacharova a Prezidentskú medailu slobody od prezidenta USA Georgea W. Busha. V roku 1993 sa spolu s bývalým prezidentom JAR Frederikom de Klerkom stali laureátmi Nobelovej ceny za mier.

Autobiografická kniha Juhoafričana Nelsona Mandelu z roku 1994 Long Walk to Freedom (Dlhá cesta za slobodou) je známa po celom svete. Zachytáva politikovu bolesť nad údermi, ktoré musela znášať jeho rodina kvôli jeho politickému aktivizmu.

V bývalom dome bojovníka proti apartheidu v juhoafrickom Johannesburgu otvorili 19. marca 2009 múzeum venované jeho životu a dielu. Expozíciu v priestoroch zrenovovaného domu v štvrti Soweto tvoria fotografie a rôzne pamätné predmety pripomínajúce Mandelov život.

Niekdajší bojovník proti apartheidu a neskôr prvý černošský prezident JAR, laureát Nobelovej ceny za mier Nelson Mandela, zomrel 5. decembra 2013 vo svojom dome na johannesburskom predmestí Houghton vo veku 95 rokov na pľúcnu infekciu v kruhu svojej rodiny.

Smútočnú rozlúčku, na ktorú pricestovali predstavitelia politiky z celého sveta, sprevádzala prietrž mračien, ktorá je však v pojatí Juhoafričanov požehnaním. Pricestovali prezidenti USA Barack Obama a George W. Bush s manželkami a bývalou ministerkou zahraničných vecí Hillary Clintonovou; jej manžel Bill Clinton a ďalší americký exprezident Jimmy Carter dorazili separátne. Na tribúne sa stretli Mandelova vdova Graça Machelová s jeho bývalou ženou Winnie Mandelovou a ich tromi dcérami, 18 vnúčatami a 12 pravnúčatami. Prišiel aj bývalý juhoafrický prezident Frederik de Klerk a mnohí ďalší.

Telesné pozostatky bývalého juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu previezli nasledujúci deň do hlavného mesta Pretória, kde boli počas troch dní vystavené v sídle vlády.

Uložením rakvy do hrobu na rodinnom pozemku sa 15. decembra 2013 zavŕšil pohreb niekdajšieho juhoafrického prezidenta a legendárneho bojovníka proti apartheidu Nelsona Mandelu vo východokapskej dedine Qunu, kde Mandela vyrastal, prežil väčšinu svojho detstva a želal si v nej byť aj pochovaný.

V novembri 2009 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 18. júl - deň Mandelovho narodenia - za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu, a to za jeho príspevok ku kultúre mieru a slobode.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR