Rakúsko je za bankovú úniu aj za spoločné dlhopisy
Eurozóna potrebuje efektívnu bankovú úniu, ktorá jej pomôže zvládnuť dlhovú krízu, a prvý krok by sa mohol podniknúť v tomto roku. Pre nedeľník Österreich to povedal rakúsky kancelár ...
VIEDEŇ 18. júna (WEBNOVINY) - Eurozóna potrebuje efektívnu bankovú úniu, ktorá jej pomôže zvládnuť dlhovú krízu, a prvý krok by sa mohol podniknúť v tomto roku.
Pre nedeľník Österreich to povedal rakúsky kancelár Werner Faymann.
"Najlepším dôsledkom dlhovej krízy by bola banková únia s dvoma hlavnými cieľmi: Silným, nezávislým bankovým dohľadom a celourópskymi zárukami za vklady," uviedol.
Na otázku, o akom časovom horizonte pri tom uvažuje, odpovedal: "Pre dohľad by bola realistická jeseň, a to by bol prvý nevyhnutný a logický krok smerom k bankovej únii."
Faymann, ktorý je sociálnym demokratom vládnucim v koalícii s konzervatívnymi stranami, zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že mnohé krajiny v Európe nie sú schopné financovať opatrenia na podporu rastu, pretože musia príliš veľa platiť za obsluhu svojho dlhu.
Iné krajiny, napríklad Nemecko, Rakúsko a Holandsko, sú schopné požičiavať si za úroky na úrovni zhruba 2 %, poznamenal. "To je dôvodom, prečo je tak dôležitý spoločný prístup k obsluhe dlhu," povedal kancelár bez bližších podrobností.
Myšlienka spoločných európskych dlhopisov je kontroverzná. Nemecká kancelárka Angela Merkelová takýto krok vylučuje, čím sa dostáva do sporu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.
Pre nedeľník Österreich to povedal rakúsky kancelár Werner Faymann.
"Najlepším dôsledkom dlhovej krízy by bola banková únia s dvoma hlavnými cieľmi: Silným, nezávislým bankovým dohľadom a celourópskymi zárukami za vklady," uviedol.
Na otázku, o akom časovom horizonte pri tom uvažuje, odpovedal: "Pre dohľad by bola realistická jeseň, a to by bol prvý nevyhnutný a logický krok smerom k bankovej únii."
Faymann, ktorý je sociálnym demokratom vládnucim v koalícii s konzervatívnymi stranami, zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že mnohé krajiny v Európe nie sú schopné financovať opatrenia na podporu rastu, pretože musia príliš veľa platiť za obsluhu svojho dlhu.
Iné krajiny, napríklad Nemecko, Rakúsko a Holandsko, sú schopné požičiavať si za úroky na úrovni zhruba 2 %, poznamenal. "To je dôvodom, prečo je tak dôležitý spoločný prístup k obsluhe dlhu," povedal kancelár bez bližších podrobností.
Myšlienka spoločných európskych dlhopisov je kontroverzná. Nemecká kancelárka Angela Merkelová takýto krok vylučuje, čím sa dostáva do sporu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.