RECENZIA : Túžba po matke podľa japonského vzoru

Temná voda
USA, 2005
Réžia: Walter Salles, scenár: Rafael Yglesias, hudba: Angelo Badalamenti, hrajú: Jennifer Conelly, John C. Reilly, Tim Roth, Dougray Scott, Ariel Gade, Perla Haney-Jardine, Pete Postlethwaite

 Výsledok sa potom môže odvolávať na kvalitu pôvodnej snímky a zároveň uspokojiť diváka, zvyknutého na štandardnú americkú produkciu. Kolekciu filmov, ktoré vznikli takýmto a podobným spôsobom, dopĺňa najnovšie snímka Temná voda. Ktovie, či sa hollywoodske štúdiá budú v ďalšej sezóne držať hesla „trikrát a dosť“...
So spomenutými filmami má však najnovší prírastok spoločného trochu viac. Jednak vznikol podľa námetu filmu Hidea Nakatu (režisér pôvodného Kruhu), jeho dej a niektoré motívy sú z Kruhu akoby prebraté. Tak napríklad: absencia matky a s ňou spojená túžba po jej náhrade, nefunkčná rodina, dieťa, ktoré komunikuje s duchom mŕtveho rovesníka, no a, samozrejme, voda. 
Načrtnuté motívy sa vo filme Temná voda spájajú do príbehu rozvádzajúcej sa Dahlie a jej päťročnej dcéry, ktoré sa nasťahujú do ošarpaného činžiaku na newyorskom Rooseveltovom ostrove. Nízku cenu bytu kompenzuje depresívne okolie, neochotný čudácky domovník a strop, z ktorého aj po oprave presakuje špinavá tekutina. V druhom pokračovaní Kruhu prvok vody slúžil predovšetkým ako komunikačný kanál medzi svetom živých a mŕtvych. Podobne to je aj v prípade filmu Temná voda. Voda sa tu celý čas doslova valí z neba, v byte nad tým Dahliiným prúdi plným prúdom zo všetkých kohútikov a z čľapkania sa vo vani je razom riziková činnosť. Len studňu tu vystrieda trochu iný druh vodného rezervoáru...  Katarína Lednická