Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

19. septembra 2015

Rozhovor: „Každá pozitívna medializácia má vplyv na to, ako sa ďalej vyvíja kariéra oceneného herca“, hovorí autorka Dosiek Zuzana Uličianska



Na prvý pohľad to vyzerá ako drevená doska s vygravírovanými písmenami, no jej hodnota je pre umelca či samotné divadlo neoceniteľná...



Zdieľať



Je pravda, že za uplynulých devätnásť rokov tých „Dosiek“ visí v divadlách už niekoľko, no každá jedna nesie v sebe kus driny, stráveného času pri práci, a neraz aj odriekania. Za každým divadelným kúzlom stojí totiž viacero tvorcov jednotlivých zložiek predstavenia, ktoré si práve organizátori Divadelnej Nitry a tvorcovia myšlienky samotného oceňovania všímajú.
Tohtoročný, už dvadsiaty ročník udeľovania Dosiek v ôsmich kategóriách však ovenčí divadelnou atmosférou po prvý raz Bratislavu. Doteraz bol totiž tento ceremoniál akýmsi úvodom Divadelnej Nitry priamo v Nitre. Slovenské národné divadlo ho bude v nedeľu 20. septembra hostiť na svojej činohernej scéne. Lístky sú stále v predaji.
Autorkou ocenenia je Zuzana Uličianska, jedna z tých najpovolanejších, ktorá divadelnej recenzistike venuje dosť veľa času na to, aby ona sama zhodnotila celých dvadsať rokov udeľovania Dosiek. 
 
 
Dosky, ako ste Vy sama spomenuli v jednom z rozhovorov, mapujú nielen 20 súvislých rokov histórie samotného divadla, ale stali sa aj akousi prestížou. Neraz sa totiž udialo to, že umelec pôsobiaci v mimobratislavskom divadle, ktorý dostal spomínané ocenenie, zakotvil v hlavnom meste, neraz dokonca v Slovenskom národnom divadle. Čo je aj prípad Dana Heribana, ktorý z Martina prešiel "domov" do SND...Prináša teda toto udelené ocenenie umelcovi aj väčšie šance na prácu?
 
Takto priamo by som ti to netrúfla povedať, ale každá pozitívna medializácia má určite nejaký vplyv na to, ako sa ďalej vyvíja kariéra oceneného herca. V konkrétnom prípade Dana Heribana to mohlo mať nejaký význam, ale môžem len odhadovať.
 
Je vôbec podľa Vás dostatočne zmapované dianie v divadlách mimo Bratislavy ? Mám na mysli adekvátnosť hodnotenia, pestrosť, rozsah...
 
To je základná otázka, ktorá sa v súvislosti s anketou, ktorá má ambíciou pokrývať celé Slovensko,  objavuje veľmi prirodzene. Ale rovnakú otázku si môžu položiť aj niektoré menšie divadlá v Bratislave, ktoré tiež môžu mať pocit, že k nim kritici nechodia na každé predstavenie. Treba na rovinu povedať - aby kritik videl celú produkciu na Slovensku, musel by stráviť v divadle čistého  času 2,5 mesiaca pracovnej doby, čo je nereálne, keďže návštevu divadla má v pracovnej náplni len veľmi málo publicistov či teatrológov.  Je teda zrejmé, že sa hlasujúci musia spoľahnúť na akýsi "predvýber". Takú funkciu plnia určite rôzne festivaly - od Novej drámy až po Dotyky a spojenia v Martine, ale aj rôzne hosťovania zaujímavých predstavení, a nielen v Bratislave. Veľa im môže napovedať aj hodnotenia iných kritikov či už ústne alebo tie publikované.
 
Viem, že veľa cien si ozaj odnáša aj práve Martin a Žilina, a to vo všetkých oblastiach divadelného umenia. Sama ste kritička, nemáte pocit, že sa práve bratislavskému divákovi dostáva počas divadelnej sezóny málo takýchto skvostov, ako "hosťovačiek"? Niekedy mám totiž dojem, že prednosť dostáva skôr zahraničná tvorba.

Nemyslím si, Slovenské národné divadlo si pozýva iné divadla - a dokonca nielen slovenské - na pravidelnej báze. Nedávno napríklad v ňom hosťovalo aj Divadlo Thália z Košíc. Predstavenia si vymieňajú aj iné divadlá. Je to  v mnohom o finančných prostriedkoch ale aj o záujme divákov.
 
Vrátim sa však k Doskám, k samotnému ceremoniálu. Vždy, rovnako ako celý festival, je pripravovaný v určitej atmosfére, teda tematicky. Prezradíte mi, v akom duchu bude nedeľňajší večer prebiehať?
 
V súvislosti s Doskami sa často objavovala otázka, či by nemal byť ceremoniál dôstojnejší, slávnostnejší. Tak sme sa rozhodli, že divákom doprajeme trochu tej tradície, aby sa ukázalo,
čo je z dôstojné a vážne, čo je už smiešne..
 
 
Všetci, ktorí sa podieľajú a podieľali na Divadelnej Nitre, dokonca aj samotní novinári, ktorí majú na svedomí hodnotenie divadelného diania, majú krásne spomienky na každý jeden ročník festivalu. Zuzka, Vy sama ste človekom, na ktorom aj samotná recenzistika na Slovensku stojí. Divadlu dávate celý život a všetok svoj čas...Je to teda už 20 rokov, čo Dosky udeľujete. Povedzte mi úprimne, niekedy ste zo svojho investovaného času niečo oľutovali.
 
Určite na mne nestojí recenzistika na Slovensku hoci je pravda, že som dlhé roky patrila k "najaktívnejším" kritikom. Divadlu tiež nedávam všetko, teda našťastie nie.  Veľmi ma baví publicistika aj z iných oblasti, rada by som sa v oveľa väčšej miere venovala aj písačkám iného druhu. je však pravda, že Doskám venujem určite dosť času na to, aby som si pravidelne kládla otázku, či je tento "projekt" hodný toľkej investovanej energie. Pripúšťam aj to, že nie vždy si odpovedám kladne.

Viem, že je to všetko nádherná práca, no plná rozporov medzi vlastným názorom a názorom niekedy aj samotných umelcov, no vždy každý rád privíta zo strany profesionála názor tak súhlasný, ako aj ten nesúhlasný...Aspoň si myslím..
 
Ano, to čo ma pri tejto hektickej a energeticky náročnej činnosti stále drží je to, že je to, že v nej stále cítim hodnotu tradície, divadelnej spolupatričnosti, diskusie o hodnotách  ale aj nadhľadu a irónie.
 
Divadlo je organizmus, Dosky sú už pomaly jeho srdcom, tlčúcim takmer v každom divadle, aspoň zopár ich visí na stenách týchto ustanovizní... Čo sa týka samotných ocenených, stáva sa, že občas aj nesúhlasíte s menom víťaza?
 
Vítaz vychádza z aritmetického sčítania hlasov udelených kritikmi, tento rok ich bolo až 36. Je teda zrejmé, že vôbec nemusí byť favorit môjho konkrétneho hlasovania. Ale zas je málo pravdepodobné, že by vyhrala inscenácia, ktoré nemala istú divadelnú  kvalitu,  bez ohľadu na to, či to je alebo nie je "moja šálka kávy".
 
Čo by ste jubilejnému ročníku zaželali?
 
Aby Dosky technicky zvládli prechod na veľkú scénu, aby si uchovali aký-taký humor a našli nových divákov i podporovateľov bez toho, aby stratili tých verných.

Autor: Jana Jurkovičová

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Ján Pavol II. nielen v srdciach tých, ktorí spomínajú, ale aj na javisku (3. 4. 2015)
 Rozhovor: Divadlo Ticho a spol. má za sebou už takmer päť sezón... (12. 3. 2015)
 Rozhovor: V Štúdiu L+S sa onedlho začína Festival českého divadla (31. 10. 2014)
 Video: Film Hviezda menom Sonja prinesie mrazivý príbeh človeka aj na Slovensko (20. 10. 2014)
 Rozhovor: Zabávať, poúčať a dojímať – také je motto Pištu Vandala a taký je on sám – zábavný, poučný a dojímavý (10. 10. 2014)
 Rozhovor: Sima Martausová tvorí tak, ako to cíti (8. 10. 2014)
 Michal Hvorecký: „Som šťastný, že môžem žiť a pracovať s knihami“ (28. 9. 2014)
 Rozhovor: Čas má v divadle, ale aj v živote mnoho podôb (17. 9. 2014)
 Pozor, dobrý pes! (20. 6. 2014)
 Rozhovor: Prekonať seba samého aj napriek znevýhodneniu nie je nemožné (15. 5. 2014)



nasledujúci článok >>
Orchester sýrskych exilantov sa pripravuje na vystúpenie v Nemecku
<< predchádzajúci článok
Nitrianske divadlo začína novú sezónu dvojpremiérou