Utorok 3. novembra 2026, meniny má Hubert

Bratislava 7 °C

Všetky rubriky

Spravodajstvo

Šport

Kultúra a zábava

Magazín

Služby

Rozhovor: V Štúdiu L+S sa onedlho začína Festival českého divadla

Pestrá mozaika, zaujímavé večery a veľa toho, čo sa oplatí vidieť

Zdieľať

V Štúdiu L+S sa onedlho začína Festival českého divadla


V utorok, 4. novembra sa začína Festival českého divadla v Štúdiu L+S, ktorý ponúkne veľa zaujímavého z toho divákmi už „overeného“, ako aj nové výnimočné tváre. 21. ročník bude sprevádzať výstava českého výtvarníka Petra Písaříka. Práve výkonný riaditeľ divadla Pavol Danišovič sa na adresu festivalu vyjadril, že sa teší na skvelú partiu divadelníkov a pozorných slovenských divákov, ktorí na takomto podujatí nemôžu chýbať. A, o tejto súhre to asi aj celé je. „Verím, že každý si tam to svoje nájde, “ hovorí Pavol Danišovič a pokračuje v odpovedaní na nasledujúce otázky..
Záverečné predstavenie 21. ročníka Festivalu českého divadla bude 14. novembra patriť Divadlu Viola a hre Miloša Horanského NEUMÍM JINAK NEŽ LÁSKOU, zaujímavému pohľadu na život Boženy Němcovej...
 
Nie je to tak dávno, čo sa za dvadsiatym ročníkom Festivalu českého divadla zatvorili brány a je tu ďalší. Významné podujatie priateľstva českého a slovenského divadelníctva, a nielen takúto atmosféru, ponúkne práve tohtoročný 21. ročník...
 
- Rok je však aj dostatočne dlhá doba na to, aby sa nielen objavili nové divadelné predstavenia, ale mali aj čas zarezonovať a dať o sebe vedieť. Čas dáva šancu a preveruje aj tie inscenácie, ktoré sú už v repertoári dlhšie a stále majú, čo povedať. Obidve cesty k divákovi boli aj návodom k výberu na festival.
 
To priateľstvo je tento rok utužené nielen toľkým opakovaním vášho festivalu, ale aj výročím „Nežnej“. Ozaj, je festival českého divadla zámerne orientovaný práve na november, keďže vznikol krátko po nej?
 
- Faktom zostáva, že dôležitým podnetom k vzniku festivalu bola spoločenská zmena po novembri 1989 a v podvedomí festivalu je stále prítomná. Tak isto dôležitá je aj snaha udržovať a rozvíjať kultúrnu komunikáciu medzi nami, dať možnosť vzájomnej konfrontácii a inšpirácii.
 
Slovenský divák českého herca miluje, jeho poetiku ešte viac...Odzrkadľuje sa to aj pri predávaní vstupeniek? Alebo majú tí neskôr narodení tvorcovia pred sebou ešte ťažkú úlohu „presvedčiť“ to publikum?
 
- Občas je naozaj cítiť istú opatrnosť divákov pri predstaveniach mladšej českej generácie. Vždy vyberáme divadlá, alebo hry, ktoré v Čechách naozaj zaujali a ich predstavitelia sú na českej scéne známi, alebo minimálne uznávaní. Televízny fenomén hrá aj tu svoju rolu, ale naši diváci nám dôverujú a aj keď protagonistov nepoznajú s televíznych seriálov, prichádzajú s presvedčením, že to stojí za to vidieť.
 
Všimla som si Europeanu, hru ktorá vznikla práve na základe knihy Patrika Ouředníka, víťaza o najzaujímavejšiu knihu a inscenáciu nominovanú na Radoka. Ide o ocenenia veľmi významné, no má slovenské publikum dostatočné informácie o význame týchto ocenení, keďže o ocenenie Alfréda Radoka stojí každý divadelník? A, to nielen v Česku...
- Domnievam sa, že to je ako so všetkým v živote. Kto má ozajstný záujem, tak tú „svoju“ oblasť sleduje pozorne. A tým ostatným by mohli pomôcť pravidelné informácie v médiách, tým skôr, že na mnohých divadelných projektoch sa úspešne podieľajú aj slovenskí umelci.
 
Tých relevantných informácií by mohlo byť ozaj viac, no práve vy ste mladým tvorcom umožnili vystúpiť po všetky roky. Na minuloročnom 20tom ročníku to bolo Zakázané uvoľnenie a dnes je z neho film a Divadlo Astorka chystá onedlho premiéru tohto predstavenia vo vlastnom prevedení... Mladí, ale vidíte, ako tento krok „zabodoval“....
 
- To nás naozaj teší, evidentne sme „trafili“. Tento rok budú na festivale tak isto zaujímavé mladé tváre. Buranteatr z Brna je scéna mladých nekomforných divadelníkov, ktorých novinka naozaj stojí za to. Už sme spomínali Europeanu, ktorá je dielom novej generácie hercov Divadla na Zábradlí.
 
Na tých etablovaných tvorcov sa však tiež nedá zabudnúť, pretože Polívkovci, Cimrmanovci...To všetko sú mená, ktoré slovenské publikum neprehliadne a už dlho pred začatím festivalu sú vstupenky vypredané...
 
- Divadlo Járy Cimrmana je už ozajstná klasika. Je až neuveriteľné do akých rozmerov sa dostala pôvodne takmer privátna recesia úzkeho kruhu priateľov. Bolek Polívka však príde s čerstvou novinkou, ktorú napísal na večnú tému vzťahu otca a dcéry. Takže, je jasné, kto tú dcéru hrá...
 
Veľmi zaujímavé, neraz nezávislé, viacfarebné české divadlo prináša na našu scénu mnoho inšpirácie, nové pohľady, iné herectvo, ako to naše, no najmä pocit, že sa dá „aj viac“ – viac hovoriť o problémoch, otvorene ich pomenovať a byť bližšie k divákovi...Nemáte aj vy taký pocit?
 
- To, že sa nám česká divadelná scéna zdá pestrejšia a nezávislejšia, pramení asi z toho, že je väčšia a má Prahu, ako jedno z kultúrnych centier Európy. My to tu máme trochu menšie a asi aj provinciálnejšie, ale určite tu je veľa zaujímavých divadiel a tvorcov. Navyše, v takmer každom prestížnom českom divadle sú režiséri, dramaturgovia, prípadne umeleckí šéfovia zo Slovenska. Takže, kruh sa uzavrel, aby sa mohol ďalej roztáčať.

Autor: Jana Jurkovičová

Súvisiace články

Kultúra

Pozor, dobrý pes!

Rozhovor s autorom románu Keď sa pes smeje Jurajom Šebestom o jeho dramatizácii pre divadlo Ludus a o inscenácií

Prečítajte si tiež