Slovensko v americkom obale

  Vystavujúcich spája nielen téma, ale aj schopnosť zachytiť fotoaparátom nuansy osobných a spoločenských premien hlavných protagonistov obrázkov v ich nemej výpovedi.

Aké je Slovensko 16 rokov po nežnej revolúcii? Stav krajiny, ktorý štyri roky po sebe mapuje obrazová dokumentácia profesionálnych fotografov, ukazuje, že západná „kultúra“ prenikla už aj tam, kde vlci dávajú dobrú noc. Hoci na mnohých miestach tvorí len smiešnu kulisu, neladiacu s prostredím, inde zasahuje ľudí dovnútra. Slovensko, ktoré sa učí demokracii pod taktovkou zahraničných investorov, získava často tragikomické podoby.
Na fotografii Martina Kollára (Banská Bystrica 2001) môžete vidieť napríklad päťčlennú rodinku, ako si založila ohník priamo pred Tescom a opeká si tam safalátky. Jedno z detí má dokonca indiánsku čelenku a bojové pomaľovanie.
Na inej fotke - autorka je Lucia Nimcová - pózuje dáma v červenej spodnej bielizni a červených čižmách, ležérne rozvalená na gauči v modernom interiéri, ktorý môže byť rovnako dobre erotickým podnikom ako obývačkou. Ťažko by ste uhádli, že dej na nej sa neodohráva  v Los Angeles, ale v Michalovciach.
Dvaja puberťáci zo snímky Jozefa Ondzika majú na tvári namaľovaný štátny znak a na nahom tele nápisy SLOVENSKO JE NAJLEPŠIE. Obaja by len ťažko dokázali zdôvodniť ich obsah. Zato väzni v pruhovaných úboroch na zábere Tomkiho Němca by možno vedeli  vyvrátiť krédo, ktoré si čoraz viac ľudí berie za svoje - prachy znamenajú slobodu. Veď kým sa budeme dať tak ľahko kúpiť a lacno predávať, ťažko pochopíme, že ozajstná sloboda nekráča cez peniaze a že jej plameň tlie v našom vnútri.
Výstava na Bratislavskom hrade potrvá do konca novembra.
 
Galina Lišháková