Slovenský folklór čerpá z bohatých tradícií

Bratislava 22. júla (TASR) - V súvislosti s vedeckým výskumom sa pojem folklór prvý raz použil v Británii (1848) vo význame - vedomosti ľudu. Kryl sa s označením ústna slovesnosť, ľudová slovesnosť, slovesná umelecká tvorba, pričom sa zdôrazňovala jeho umelecká hodnota v genetických súvislostiach k prislúchajúcim druhom umenia, ako súčasť literatúry, divadla, hudby a tanca.

Podľa definície je folklór súbor kultúrnych javov realizovaný formami ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobnospevnej komunikácie v mnohých variantoch. Jeho nositeľom a rozširovateľom je kolektív, aj keď prvotným tvorcom bol jeden človek.

Folklór podlieha kolektívnym normám jednotlivých skupín. Je viazaný na realizáciu v konkrétnej situácii, ktorá predstavuje jednotu času, miesta a interpretácie. Je ho možné rozdeliť do rodov, druhov a žánrov. V klasifikačnom systéme rozoznávame slovesný, hudobný a tanečný folklór.

Vedeckým skúmaním folklóru sa na Slovensku zaoberá slovesná folkloristika, etnomuzikológia a etnochoreológia ako špeciálne disciplíny etnológie.

Slovenský folklór čerpá z bohatých tradícií, aby reprezentoval slovenskú kultúru. Súčasti folklóru sa dedia z generácie na generáciu, pričom každý región si udržiava svoju vlastnú príchuť v podobe typických kostýmov, zvykov, dialektu a celkového štýlu. Od hudobných a tanečných súborov až po ručné práce, trhy a festivaly sa ľudovým tradíciám aj naďalej dostáva vrelého prijatia. Umenie a remeslá sa môžu spoľahnúť na vládnu podporu, rovnako aj propagáciu svojich reprezentatívnych výrobkov v zahraničí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR