Spôsoby, ako sa dá infikovať koronavírusom. Okrem tváre a rúk treba chrániť aj tieto povrchy

Avšak podrobnosti odhalil až čas a, bohužiaľ, počet infikovaných a zosnulých.

Viac ako 120 miliónov nakazených a 2,65 milióna mŕtvych po celom svete poskytlo vedcom dostatok dát na to, aby vedeli odpovedať na takmer všetky otázky. A tá najdôležitejšia stále ostáva, ako sa pred nakazením ochrániť.

Aby sme ju vedeli zodpovedať, musíme najprv vedieť, akými všetkými spôsobmi sa koronavírus prenáša. Všetci vedia, že tento ťažký akútny respiračný syndróm sa šíri najmä pri kontakte s inými ľuďmi, a to aj bez fyzického kontaktu. Infikovať sa však dá aj inak.

Prenáša sa kvapôčkami

Koronavírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, patrí medzi skupinu vírusov, ktoré spôsobujú infekcie u ľudí aj zvierat. Väčšina expertov sa domnieva, že ten, ktorý spôsobil aktuálnu pandémiu, pochádza zo zvierat v Číne, pravdepodobne z netopierov.

S istotou nateraz vieme, že sa vírus prenáša kvapôčkami, ktoré sa uvoľňujú pri dýchaní, kýchaní či kašľaní. Výskumy ukazujú, že vírus môže vo vzduchu prežiť až tri hodiny.

Môže sa dostať do pľúc tak, že niekto, kto COVID-19 má, vydýchne a vy rovnaký vzduch vdýchnete. Znamená to, že preniesť sa môže napríklad aj pri fajčení rovnakej cigarety alebo ak v blízkosti fajčí nakazený človek.

Ľahko šíriteľný

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) už začiatkom minulého roka potvrdilo, že SARS-CoV-2 sa šíri naozaj ľahko, aj keď to závisí od viacerých faktorov. V súvislosti s infekčnosťou sa často používa výraz „virálna nálož“, teda počet vírusových častí.

Čím vyššia nálož je, tým agresívnejším prenášačom sa človek stáva. Vírusová nálož môže súvisieť aj s priebehom ochorenia, ale nemusí to tak byť.

Oblečenie

Okrem toho, že sa infikované kvapky pozitívneho človeka dostanú cez nos či ústa do pľúc, sa však vírusom SARS-CoV-2 môže človek nakaziť aj dotykom s povrchom, kde je ešte vírus aktívny. Potom sa dotkne očí, nosa alebo úst a prenos bol dokonaný.

Na rôznych povrchoch prežije vírus rozlične dlho. Podľa istej britskej štúdie koronavírus a podobné vírusy dokážu prežiť na oblečení a je ich možné preniesť na iné povrchy až 72 hodín, a to aj na špeciálnom oblečení zdravotníkov, na ktorom prenos vírusu testovali.

Na čistej bavlne vírus vydrží najviac jeden deň, pričom na polykotóne (pozn. tkanina, ktorej základom je najmä bavlna s čiastočnou prítomnosťou polyesteru) len šesť hodín. Najrizikovejší je polyester, kde vydrží až tri dni a môže sa preniesť aj na iné povrchy.

Elektronika

Pranie odevov na vysokých teplotách aj v domácich podmienkach vírus úspešne odstraňuje. Čo však s predmetmi, ktoré do práčky ísť určite nemôžu a ani dezinfekcia nemusí byť práve ich najlepší kamarát? Elektronika či papier sa totiž vlhkosťou môže poškodiť.

Koronavírus dokáže podľa austrálskych vedcov prežiť do dvoch až troch dní na bankovkách a skle, do šiestich dní na plastoch a oceli. Na hladkých povrchoch, ako sú obrazovky mobilných telefónov alebo papierové a plastové bankovky, však dokáže prežiť až 28 dní.

Tá istá štúdia tiež dokázala, že SARS-CoV-2 prežije kratšie pri vyšších teplotách ako v chlade. Na niektorých povrchoch prestal byť pri teplote 40 stupňov Celzia nákazlivý do 24 hodín. Treba však povedať, že väčšina takýchto štúdií je robená v laboratórnych podmienkach.

Iné tekutiny?

Vírus môže byť prítomný v rôznych telesných tekutinách, vedci detekovali RNA SARS-CoV-2 v krvi a stolici. Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) varoval pred fekálno-orálnym prenosom. Rovnako aj slzy a spojivkové sekréty môžu byť infekčné.

Doteraz nebolo potvrdené, že sa infekcia môže šíriť cez zvratky či materské mlieko, vo vzorkách sa vírus nenašiel. Prenos cez moč, vaginálny výtok alebo spermie sa takisto nepotvrdil, avšak v tomto prípade sa v niektorých vzorkách vírus našiel. Pravdepodobnosť nakazenia sa na verejných toaletách je však nízka.

V rámci tekutín spomenieme aj bežne konzumované tekutiny a potraviny. Napriek tomu, že sa koronavírus našiel v niektorých potravinách, v tých čerstvých si zákazníci vírus domov neprinesú a prenos z potravín ani nebol nikdy dokázaný.

Domáci miláčikovia

Niekoľko domácich miláčikov malo pozitívny test na nový koronavírus. Nie všetky tieto zvieratá mali príznaky choroby, niektoré ale mierne príznaky mali. Zvieratá však zrejme vírus chytili pri blízkom kontakte s infikovanými ľuďmi.

Stále neexistujú dôkazy o tom, že by pri šírení koronavírusu zohrávali úlohu aj domáce zvieratá. Dokázateľne však epidemiologickú situáciu v Dánsku zhoršilo rozšírenie koronavírusu medzi norkami. Tamojší vírus pri prenose na človeka totižto zmutoval.

Záverom však je, že aj keď môžu mať zvieratá koronavírusy, neexistujú dôkazy o tom, že by domáce zviera mohlo prenášať vírus na človeka. Napriek tomu sa všeobecne odporúča opatrnosť pri kontakte s cudzími zvieratami a manipulácii so surovým mäsom a mliekom.