Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

21. januára 2011

V Ríme odhalili pamätník Alexandrovi Dubčekovi



Alexander Dubček (vľavo) na archívnej snímke z obdobia nežnej revolúcie.Foto: BRATISLAVA 21. januára (WEBNOVINY) - Pamätník venovaný Alexandrovi Dubčekovi dnes v hlavnom meste Talianska slávnostne odhalili podpredseda Národnej rady SR ...



Zdieľať
milan knazko Alexander Dubček (vľavo) na archívnej snímke z obdobia nežnej revolúcie.Foto: BRATISLAVA 21. januára (WEBNOVINY) - Pamätník venovaný Alexandrovi Dubčekovi dnes v hlavnom meste Talianska slávnostne odhalili podpredseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský a rímsky primátor Giovanni Alemanno.


Priestranstvo v blízkosti talianskeho ministerstva zahraničných vecí a slovenského veľvyslanectva, kde stojí travertínový pilier s bustou tohto slovenského politika, nesie od dnes označenie Largo Bratislava – Capitale della Repubblica slovacca, teda Bratislavské námestie. Na odhalení sa zúčastnil aj taliansky prezident Giorgio Napolitano, minister zahraničných vecí Franco Frattini, viacerí poslanci a senátori a ďalší vysokí predstavitelia politických a ekonomických kruhov.

Slovenskú delegáciu viedol podpredseda NR SR Pavol Hrušovský a tvorili ju štátna tajomníčka ministerstva kultúry Natália Cehláriková a predseda Spoločnosti Alexandra Dubčeka, jeho syn Pavol Dubček. Prítomná bola aj delegácia bratislavskej radnice a jedným z jej členov bol i ďalší z Dubčekových synov, mestský poslanec Peter Dubček.

Na vyhotovenie a umiestnenie pamätnej busty od akademického sochára Igora Mosného prispelo Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo kultúry SR, spoločnosti Slovenské elektrárne – Enel, honorárni konzuli SR v Terste a v Miláne, Bratislavský samosprávny kraj a viacerí jednotlivci, ktorých mená budú uvedené na tabuli darcov inštalovanej v najbližšej budúcnosti v blízkosti pamätníka. Výrazným finančným príspevkom sa na konečnej podobe Bratislavského námestia v Ríme podieľala i rímska radnica.

Dubček je v zahraničí známy predovšetkým ako tvár Pražskej jari, keď presadzoval ideu tzv. socializmu s ľudskou tvárou. Po vpáde sovietskych vojsk v roku 1968 pôsobil istý čas ako veľvyslanec v Turecku. Do politiky sa vrátil po nežnej revolúcii, do tragickej smrti v roku 1992 predsedal Federálnemu zhromaždeniu ČSFR a Sociálnodemokratickej strane Slovenska. V roku 1989 mu Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu. Agentúru SITA informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
MZ podporuje návrh na zrušenie koncovej a pevnej siete
<< predchádzajúci článok
Domácnosti sa zrejme dočkajú ďalšieho dodávateľa plynu