Vláda potvrdila zámer znížiť deficit pod 3% HDP do roku 2013

Zľava: Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ, minister kultúry SR Daniel Krajcer a minister financií SR Ivan Mikloš počas 42. schôdze vlády SR.Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 20. apríla (WEBNOVINY) - Vláda potvrdila zámer konsolidovať verejné financie a znížiť ich deficit pod maastrichtské kritérium troch percent hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013. Ministerstvo financií tento cieľ stanovený už v trojročnom rozpočte verejnej správy potvrdilo aj v aktuálnom národnom programe reforiem, ktorý v stredu s pripomienkami odsúhlasil kabinet Ivety Radičovej. Najväčšia časť konsolidácie verejných financií by sa tak mala uskutočniť v tomto roku, počas ktorého by deficit mal klesnúť z minuloročných 7,78 % HDP na 4,9 %. V budúcom roku by sa mal podľa očakávaní vlády znížiť na 3,8 % a v roku 2013 na 2,9 % HDP. "V období po roku 2013 je cieľom pokračovať v konsolidácii tak, aby došlo k postupnému poklesu podielu hrubého dlhu verejnej správy na HDP a aby sa v strednodobom horizonte dosiahol vyrovnaný rozpočet. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nevyhnutné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá predstavuje základný cieľ fiškálnej politiky Slovenska," uvádza rezort financií v aktuálnom národnom programe reforiem.


Slovenské verejné financie by sa pritom už onedlho mali riadiť aj novými prísnejšími pravidlami. Ministerstvo financií si totiž stanovilo ako jednu z priorít reformu zameranú na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti. "Výrazné posilnenie fiškálneho rámca môže zvýšiť kredibilitu Slovenska na medzinárodných finančných trhoch a dopomôcť tak k hladšej konsolidácii verejných financií," očakáva ministerstvo. Reforma fiškálnych inštitúcií pritom obsahuje šesť základných oblastí. Rezort financií chce klásť väčší dôraz na čisté bohatstvo štátu, rovnako chce zaviesť horný limit pre hrubý verejný dlh či agregátne nominálne výdavkové limity. Zmeny by sa mali týkať aj pravidiel hospodárenia samosprávy či celkovej transparentnosti verejných financií, na ktorú by mala dozerať nezávislá fiškálna rada.

Čisté bohatstvo Slovenska chce podľa nových pravidiel ministerstvo financií sledovať ako rozdiel medzi celkovými aktívami a pasívami štátu. "Čisté bohatstvo bude na jednej strane slúžiť ako benchmark pre transparentnosť a na strane druhej ako štartovací bod pre výpočet výdavkových limitov," spresňuje rezort financií. Okrem iného majú k skvalitneniu riadenia financií štátu prispieť aj dve fiškálne pravidlá, a to výdavkové limity a dlhová brzda. Základným operatívnym cieľom sa tak stanú záväzné výdavkové limity na trojročnej báze. Vláda bude podľa ministerstva financií vždy nútená rozhodovať o tom, ako rozdelí vopred definovaný objem zdrojov medzi rôzne priority. "Okrem výdavkových stropov sa stanoví aj maximálna prípustná výška miery zadlženia. Ak sa dlh priblíži k tejto hranici, postupne nastúpia automatické politické sankcie od jemných po hrubšie, pričom ale vláda bude mať stále možnosť obhájiť svoj postoj," uvádza ministerstvo. Za nezávislé zhodnotenie stavu verejných financií a jednoduchú komunikáciu zložitých výpočtov smerom k verejnosti by mala zodpovedať nová nezávislá fiškálna rada. Tá by mala disponovať veľkým množstvom informácií, ktoré bude "stráviteľne servírovať verejnosti a podporovať tým transparentnosť výkonu fiškálnej politiky".

Národný program reforiem SR 2011 obsahuje opatrenia, ktoré chce vláda realizovať počas volebného obdobia do polovice roku 2014. "Prináša súbor opatrení nevyhnutných pre posilnenie oživenia hospodárstva z krátkodobého hľadiska, rastu kvality života v strednodobom horizonte, ako aj z hľadiska postupného plnenia cieľov stanovených v stratégii Európa 2020," spresňuje obsah dokumentu ministerstvo financií.


Vládou odsúhlasený program reforiem sa však príliš nepozdáva samosprávam

Tie poslali na ministerstvo financií v rámci pripomienkového konania niekoľko desiatok zásadných pripomienok, z ktorých rezort nie všetky akceptoval. Z významnej časti sa pripomienky týkali najmä zámerov v oblasti znižovania schodku verejných financií a reformy fiškálnej politiky. Rezort financií totiž ako jeden z dôvodov vysokých schodkov verejných financií v minulosti uvádza expanzívnu fiškálnu politiku samospráv. Tie však oponujú a tvrdia, že za všetko môže presúvanie kompetencií zo štátu na mestá, obce a územné celky. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa tak počet kompetencií a úloh samospráv zvýšil od roku 2005 až o polovicu. "Drvivá väčšina nových kompetencií a úloh obcí bola na obce presunutá len s konštatovaním, že nové kompetencie budú obce financovať z lepšieho výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ konštatuje združenie.