Zabíja únava výkonnosť a motiváciu?

Menej ako Slováci pracujú obyvatelia väčšiny bohatých európskych krajín, dlhší čas v práci trávia Česi (1 986 hodín), Poliaci (1 983 hodín) i Maďari (1 925 hodín). Na zabezpečenie blahobytu stačí najkratšie pracovať holandským pracovníkom, ktorí minulý rok pracovali priemerne 1 357 hodín. Trojicu krajín s najnižším počtom odpracovaných hodín ročne dopĺňa Nórsko (1 364 hodín) a Nemecko (1 443 hodín). Najviac vlani odpracoval priemerný pracovník v Južnej Kórei (2 432 hodín).
Skutočnosť, že zamestnanci v bohatých krajinách pracujú o niečo menej, potvrdzujú aj tvrdenia odborníkov, ktorí zistili, že z hľadiska produktivity neprinesie predĺženie pracovného času nijaké prevratné zvýšenie výkonov. Aj mnohé štúdie jednoznačne vravia: čím dlhší pracovný čas, tým nižšia produktivita. Zamestnanci, ktorí pracujú napríklad viac ako 48 hodín týždenne, sú stresovaní nedostatkom odpočinku a voľného času, rýchlo sa unavia a nemajú dostatočnú chuť do práce. Kto pracuje veľa hodín denne, vykonáva svoje úlohy rutinne a na tvorivosť, ktorá sa vyžaduje od každého pracovníka, mu nezostáva ani čas, ani energia, ani chuť.
Ak sú zamestnanci nútení pracovať príliš veľa nadčasov, mali by sa porozprávať so šéfom a hľadať obojstranne výhodné riešenie. Úlohou vedúcich pracovníkov, ktorí túžia zvýšiť produktivitu práce, je hľadať rezervy v lepšej organizácii práce, a nie v dlhšom zotrvávaní na pracovisku.
(hyž)