Dobrovoľníci testujúci vakcínu na COVID-19 od Pfizeru hovoria o vedľajších účinkoch. Cítili sa vraj ako „po opici“

Pre médiá totiž uviedli, že sa u nich prejavili vedľajšie účinky, čo by znamenalo, že dostali skutočnú vakcínu a nie iba placebo. V tejto fáze testovania by však nemali vedieť, či je to naozaj tak.

Z takmer 44-tisíc dobrovoľníkov zo šiestich amerických štátov sa našlo niekoľko, ktorí prirovnali vedľajšie účinky vakcíny k „ťažkej opici“, teda k stavu, aký majú ľudia po vypití príliš veľa alkoholu. Podľa denníka Independent ním bol napríklad Glen Deshields, 44-ročný rodák z Austinu v Texase.

Ďalšia dobrovoľníčka, 45-ročná žena z Missouri, ktorá sa identifikovala ako Carrie, uviedla, že po podaní prvej injekcie mala horúčku, ako aj bolesti hlavy a svalov. Všetko sa podľa nej ešte zhoršilo po podaní druhej injekcie.

Zatiaľ nie je jasné, či skutočne ide o vedľajšie účinky vakcíny, nakoľko v tejto fáze testovania by dobrovoľníci nemali takou informáciou disponovať. V súčasnosti zároveň stále pretrvávajú otázky, či bude vakcína efektívna aj pre ľudí vo vyššom veku či iného etnického pôvodu a ako dlho budeme vďaka nej imúnny.

Ruská kontra

V rovnaký deň, kedy Pfizer s BioNTechom oznámili, že je ich vakcína podľa výsledkov testov účinná na 90%, Rusko informovalo, že ich vakcína proti ochoreniu COVID-19 môže byť účinná až na 92%.

Národné výskumné centum pre epidemiológiu a mikrobiológiu v Moskve, ktoré vakcínu nazvanú Sputnik V vyvinulo, testovalo 16-tisíc dobrovoľníkov. Viacerí vedci však tvrdia, že tieto správy sú predčasné, nakoľko klinické testovanie ruskej vakcíny ešte nie je v takej fáze, v akej sú Američania.

Aj keď sú údaje o vakcíne Sputnik založené na menšom počte očkovaných osôb a na menšom počte pozitívnych prípadov, potvrdzujú sľubné výsledky. Tretia fáza klinickej štúdie sa testuje v Bielorusku, Spojených arabských emirátoch, Venezuele a v Indii. Podľa ruských vedcov nedošlo k „žiadnym neočakávaným nežiaducim udalostiam“.

Tri najväčšie nádeje

Vakcíny proti novému koronavírusu vyvíjajú stovky laboratórií po celom svete, okolo desať ich je v záverečnej fáze testovaní. Medzi najsľubnejšie určite patria vakcíny Sputnik V, tá od Pfizer a BioNtech, a tiež oxfordská. Sú medzi nimi aj podstatné rozdiely.

Vakcína Pfizeru vstrekuje do tela časť genetického kódu vírusu, aby vycvičila imunitný systém. Ďalšie dve používajú neškodný vírus, ktorý bol geneticky modifikovaný tak, aby pripomínal koronavírus. Pri všetkých sa vyžadujú dve dávky, ale výhodou Sputnika je, že sa nemusí uchovávať pri teplote až -80 stupňov Celzia.

Netreba však zabúdať na to, čo je cieľom vývoja vakcíny. „Toto nie je súťaž. Potrebujeme, aby sa všetky skúšky uskutočňovali podľa najvyšších možných štandardov,“ pripomenula profesorka Eleanor Rileyová z University of Edinburgh.

Ruskí vedci podľa ich slov evidujú žiadosti o dodanie vakcíny v celkovom množstve viac ako 1,2 miliardy dávok z viac ako 50 krajín sveta. Tvrdia, že každý rok budú vedieť vyrobiť 500 miliónov dávok.

COVID-19 nikdy úplne nezmizne

Špičkový taliansky vedec Giuseppe Remuzzi z milánskeho Inštitútu pre farmakologický výskum Maria Negriho zároveň poukazuje na to, že vďaka vakcíne choroba nezmizne úplne. O akúkoľvek vakcínu proti COVID-19 pôjde, stále sa bude „viac podobať na očkovanie proti chrípke, ako na to proti obrne“.
 

Remuzzi očakáva, že celosvetovej populácii bude aplikovaná jedna alebo viac vakcín, čo znamená, že ľudstvo bude z veľkej časti v priebehu niekoľkých rokov imunizované, ale aj to „iba za podmienky, že budú dodržané súčasné opatrenia“ vrátane nosenia masiek, sociálneho dištanci a častého umývania rúk.

Podľa slov talianskeho odborníka bude COVID-19 v budúcnosti rovnako bežný „ako prechladnutie“. Zároveň ale Remuzzi povedal, že existuje „príliš veľa premenných“, a preto budúci vývoj pandémie je „nemožné predpovedať“.